Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Mestský folklór Jara Filipa

.peter Bálik .kultúra .profil

Nikdy nemal čas, k hudbe pristupoval často ľavou zadnou, no keď si nakoniec sadol ku klavíru, vypadali z neho skvosty. Mnohí považovali Jara Filipa skôr za komedianta, no až jeho predčasná smrť ukázala, že po sebe zanechal veľké hudobné dielo.

Mestský folklór Jara Filipa PETER STANLEY PROCHÁZKA

jara Filipa si dnes pripomíname ako človeka, ktorý toho slovenskej hudbe dal veľmi veľa. Dlhé roky hral s Dežom Ursinym, spolupracoval na pesničkách s Milanom Lasicom a Julom Satinským, neskôr vytvoril silný skladateľský tandem s Richardom Müllerom. Paradoxne, väčšinu svojho života ho skôr pokladali za zabávača a autora divadelných pesničiek než za človeka, ktorého hudba bude patriť medzi brilianty slovenskej popmusic. 

Táto mylná predstava vyplynula predovšetkým z toho, že v našich mysliach vždy vyskočil ako ten, ktorý v relácii Ktosi je za dverami sedí za klavírom a sprevádza Lasicu so Satinským či v televízii pobehuje s baretkou na hlave a paroduje slovenského „sedláka“. 

sideman

Vtedy mu ešte nepomohlo ani to, že v rockovom svete už bol pomerne známou osobou ako dlhoročný spoluhráč Deža Ursinyho v skupine Provizórium. Málokto si vie predstaviť Ursinyho platne bez Filipovho magického Fender Rhodesa. Filip hral už na Dežovom debute Provisorium (1973) a ich spolupráca sa tiahla až do spevákovej predčasnej smrti v roku 1995. 

Filip sa síce nepodieľal na tvorbe piesní, to zostávalo výhradne na Dežovi a textárovi Ivanovi Štrpkovi, v jeho kapele plnil skôr úlohu sidemana. „Trúfam si o sebe povedať, že ak som v niečom dobrý, tak je to sprievodný klavír. To je celkom zvláštny typ hrania a sám sebe sa čudujem, že ako človek nedisciplinovaný, roztržitý, hyperaktívny a cholerický sa viem pri tom klavíri uvoľniť, zmenšiť a šliapať. Vždy som nerád sóloval a nejako sa predvádzal,“ povedal Jaro Filip, ktorý s Dežom nahral celkovo desať albumov vrátane nesmrteľného Modrého vrchu z roku 1981. 

Boli však aj časy, keď bol Ursiny na Filipa nahnevaný a vyčítal mu „rozlietanosť“, na zopár rokov ho za to aj vyhodil z kapely, no jeho štýl hry bol nenahraditeľný. Potvrdzuje to aj gitarista a skladateľ Andrej Šeban, ktorý hral s Dežom a Filipom v 90. rokoch. „Pochopil som, aký je vynikajúci sprievodný klavirista, pričom vedel vymyslieť rôzne rify, na ktorých tie pesničky často stáli. 

Bola to jeho veľmi silná stránka. Tak vedel hrať málokto. Dežo priniesol kostru piesne, no jednotlivé party si Jaro vymyslel sám. Bolo to inšpiratívne pre všetkých ostatných. Výborne sa s ním hralo a vždy to bolo spojené s veľkou dávkou humoru a zábavy. Spolupráca s ním bola príjemná a bol to zážitok. Bolo to veľmi dobré obdobie,“ spomína Andrej Šeban, ktorý sa s Filipom podieľal aj na posledných Dežových skvostoch – dvojalbume Ten istý tanec (1992) a spevákovej labutej piesni Príbeh (1994). 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite