Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Potápača priťahujú pramene mora

.pavel Malovič .kultúra .hudba

Multiinštrumentalista s akcentom na gitarovú aj klávesovú farebnosť a prijímanie experimentu aj ako vlastnosti – to je Andrej Šeban, všestranne orientovaný hudobník s názorom, čo dokazuje aj jeho nový trojalbum Triplet.

Potápača priťahujú pramene mora BORIS NÉMETH Andrej Šeban pri nahrávaní Tripletu odložil bokom všetko, čo o hudbe vie. Pristupoval k nej ako dieťa, ktoré objavuje.

triplet je  starostlivo vycizelovaná novinka Andreja Šebana v podobe troch inštrumentálnych kolekcií – Hody Náhody, Medzi sviatkami, Tokom. Korene  počiatkov tejto záležitosti sa prelínajú s vydaním jeho ostatného albumu Časozber (2011). 

Už pri prvom pozornom počúvaní bez akýchkoľvek externých aj interných kontaminácií vnímame, že takmer desať rokov v tichosti pripravovaný autentický projekt s pôvodným pracovným názvom Hudba pre nikoho nesie v sebe dôverné obzretie a základné motto tvorby renesančného slovenského spisovateľa Ivana Kadlečíka: „Tvoriť sa dá len autobiograficky; hodnotu má len to, čo je garantované autorovým životom, jeho osudom, jeho postojmi, ku ktorým sa prebojoval a ktoré pretrpel.“  

Šebanove hudobné myšlienky, ktoré na novom albume zobrazuje, sú výrazne nadčasové, zo srdca intímne, dôverné, premýšľavé. A dajú sa počúvať neustále, dokolečka dokola v nich nachádzame to, čo sme ani nevedeli, že hľadáme. Vráťme sa však ku Kadlečíkovým poznámkam. On o Šebanovej tvorbe pred časom napísal: „Medové motúziky nám popod nos preťahuje len umenie redukované na úroveň „zábavnej“ ničoty. V takom spoločenskom prostredí tvorí Andrej Šeban muziku, ako osamelý potápač a plavec proti prúdu, špinavej záplave a prívalu barbarskej komercie, konzumu a smrtonosného merkantilizmu. Jeho tvorba je šumom a bzukotom včelieho spoločenstva, signálom, že ešte jestvuje život.“ 

kino pre uši

O vytvorení zvukomalebných obrazov, ktoré Šeban charakterizuje ako kino pre uši, hovorí: „Nechal som sa unášať prúdom invencie a vyhýbam sa akémukoľvek viazanému rytmu. Pri nahrávaní som všetko, čo viem o hudbe, odložil bokom a pristupoval k nej ako dieťa, ktoré objavuje zvuky a pocity, ktoré mi hudba prináša. Vidím v nej vlastné obrazy a viem si z nej dešifrovať príbeh bez toho, aby som sa zamýšľal nad konkrétnymi akordmi alebo tónmi. Súčasnosť vnímam ako samostatné voľné rytmické prúdy idúce nezávisle cez seba v rôznych harmonických a melodických súvislostiach. Mal som dojem, že táto hudba odráža stav sveta, aký je.“ 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite