Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Šofér slečny Daisy po tridsiatich rokoch

.juraj Malíček .kultúra .film

Oscar za najlepší film pre Zelenú knihu? Naozaj? Už vieme, že áno, stalo sa. Prečo práve toto road movie, melodráma o zrodení nepravdepodobného priateľstva Afroameričana a Italoameričana v 60. rokoch minulého storočia?

Šofér slečny Daisy po tridsiatich rokoch Universal Pictures/AP/SITA

nikto, samozrejme, nepredpokladal, že svoju nomináciu na Oscara by premenil Black Panther, ale tá možnosť existovala a bolo to o to napínavejšie. Oscar by vykročil k popcornovým masám a bol by to jasný signál, že čosi sa v Akadémii zmenilo. 

Kinofilovia, estéti, milovníci inej, lepšej kinematografie, nepodliehajúcej personálnemu vkusu, naopak očakávali, že vyhrá Roma. Subtílny osobný čiernobiely film pevne ukotvený v „nehollywoodskej“, neprvoplánovej, takmer európskej filmovej tradícii. Ak by sa očakávania naplnili a vyhrala by Roma, tiež by to bol signál, že čosi sa v Akadémii zmenilo, že už sa nehrá na kompromisy a že jednoduchý priamočiary divák-rezeň nemá nárok. 

Lenže Oscar je inštitúcia rozkročená na oboch tých brehoch a hoci sa zdá, že už ani nejde o rozkročenie sa, ale o šnúru, musí zostať zachovaný status quo. Status solídnosti. Preto vyhral ten najprijateľnejší kandidát. Oscar je predsa inštitúcia, ktorá funguje ako značka, ako ochranná známka, záruka istej široko prístupnej konsenzuálnej klasiky, miesto, kde sa tie odvrátené proti sebe stojace strany Black Pantera a Romy môžu zísť. Nie je to žiadny estetický manifest, ale súťaž, ktorá si váži a oceňuje to najlepšie remeslo. Poctivý fortieľ. Zrozumiteľný, zjavný, ako doma navarený nedeľný obed.

trocha pohŕdať, ale nenudiť sa 

A z tohto uhla pohľadu je Zelená kniha ten najvhodnejší víťaz, typický oscarový film – dá sa ním trocha pohŕdať, ale nenudíme sa. Silný príbeh obyčajných neobyčajných ľudí, spoločensky angažovaný, ale nie príliš. Vynikajúci hudobník, geniálny, slávny, ale trocha outsider, nie preto, že je Afroameričan a gej, ale preto, že je individualita, ide na turné na juh Spojených štátov a potrebuje šoféra. Aj ten je outsider. Neobrúsený diamant. Talian, ale nie mafián, plný predsudkov, ale nie, že by bol idiot, ale že je to pohodlnejšie. Títo dvaja spolu cestujú autom a dejú sa im všakovaké príkoria. 

Niekedy veselé, niekedy smutné až tragické, ale nie je to skutočná dráma, skôr taká soft. Melodráma. Šofér slečny Daisy, akurát tu nejde o zrodivšie sa nepravdepodobné priateľstvo židovky a Afroameričana, ale o priateľstvo Afroameričana a Italoameričana, ktorému síce v ceste stoja stereotypy, ale žiadne také, čo by sa nedali prekonať počas dlhej spoločnej cesty autom. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite