po internetoch koloval trefný vtip, ktorý poukazoval na fakt, ako sa popmusic robili kedysi a dnes. Na jednej strane bola pesnička Run The World (Girls) od Beyoncé. Na tvorbe tohto nevýrazného hitu, ktorý si dnes málokto pamätá, sa podieľalo šesť skladateľov a štyria producenti. Naopak, hit kapely Queen Bohemian Rhapsody, túto komplikovanú a zároveň zložitú kompozíciu skompomoval jediný človek. Freddie Mercury.
galileo, Figaro a Scaramouche
V týchto dňoch prichádza do kín životopisný film o Freddiem Mercurym a skupine Queen. Do akej miery sa bude zhodovať so skutočnosťou je otázka pre recenzentov, no názov je priliehavý. Šesťminútová pieseň obsahuje všetko podstatné, čo potrebujeme vedieť o anglickom spevákovi a jeho hardrockovej skupine. Vďaka nej sa z Queen stala kapela svetového formátu. Dnes ju niektorí kritici označujú za druhú najlepšiu kapelu na svete, čo je celkom lichotivé vysvedčenie, keďže post jedničky zaberajú The Beatles. Bohemian Rhapsody je dôkazom, čoho všetkého bola štvorica Mercury (vokál, klavír), Brian May (gitara), John Deacon (basa) a Roger Taylor (bicie) schopná. Všetci štyria členovia boli takí inštrumentálne a vokálne nadaní, že si trúfli na viacero žánrov a ako ukazuje príklad tohto hitu, dokonca si trúfli aj na operu. Nakoniec slová Bohemian Rhapsody hovoria niečo aj o samom spevákovi. O tom však neskôr.
Queen obvivovali davy a vokálne majstrovstvo Freddieho Mercuryho je nespochybniteľné, no nikdy neboli miláčikmi kritikov a nespadali do škatuľky s názvom „cool“. Niekomu bude táto skladba, kde lietajú slová Galileo, Figaro a Scaramouche, vždy na smiech a možno sa skutočne potáca na hranici geniality a gýča, no nikto jej nemôže uprieť, že sa stala klasikou, ktorú oceňujú ďalšie generácie. Napríklad iba rok po Freddieho smrti sa objavila vo Waynovom svete, dočkala sa rehabilitácie aj od mládeže vychovanej na Nirvane alebo Beavisovi a Buttheadovi.
Hovorí sa, že skutočné umenie nevzniká v teple obývačky, ani nie je istené nijakým grantom.
Freddie to nikdy nemal ľahké. Ako imigrant, ktorý utiekol so svojimi rodičmi pred krvavou revolúciou v Zanzibare, sa v Londýne snažil zapadnúť medzi svojich spolužiakov. Perzský pôvod zakrýval módnymi šatami a svoj výrazný predkus maskoval vyšpúlenou hornou perou. Bol tichý, hanblivý, na míle vzdialený od svojej neskoršej pódiovej kreácie, no len čo zobral do ruky mikrofón a začal spievať, menil sa na hviezdu. „Niektorí majú sny, ale ja vízie,“ hovoril Fred, ktorý to najprv skúšal vo viacerých neúspešných kapelách, až kým zakotvil v začínajúcej skupine Smile, kde sa stretol s Brianom Mayom a Rogerom Taylorom. O rok neskôr sa k nim pridal basák John Deacom. To sa už skupina volala Queen. Ich hviezda začala pomaly stúpať, no úspech stále neprichádzal. V roku 1974 mali za sebou tri albumy a zopár hitov, ale kapela bola na mizine. Hrala všade, kde sa dalo, robila predkapelu slávnejším menám, no peniaze stále neprichádzali. Queen sa ocitli na rázcestí. Buď sa rozpustia, alebo prídu s hudbou, ktorá navždy zmení ich životy. Freddie o tejto etape neskôr napísal pieseň Dead On Two Legs (Mŕtvi na dvoch nohách).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.