hovorilo, že je francúzskym Frankom Sinatrom, no Charles Aznavour bol oveľa komplexnejším umelcom ako jeho americký kolega. Francúzsky spevák pochádzal z rodiny arménskych emigrantov, ktorá utiekla pred arménskou genocídou v Turecku. Jeho rodičia sa dostali do Francúzska cez Grécko, kde sa im narodila dcéra Aida, a potom chceli cez Francúzsko odísť do USA. V Paríži ich zdržali problémy s vízami a keď sa 22. mája 1924 narodil syn menom Shahnour Vaghinag Azavourian, neskôr Charles Aznavour, rodina sa rozhodla zostať.
Jeho otec bol skvelým barovým hudobníkom, ktorý živil rodinu hraním po reštauráciách. Neskôr si založil vlastný podnik, ktorý nakoniec skrachoval, pretože hudba mu podľa Aznavoura šla lepšie ako reštauračný biznis. Mladý Charles bol zázračným dieťaťom. V desiatich rokoch odišiel zo školy, aby sa mohol venovať tancovaniu, divadlu a spievaniu. Keď mal pätnásť, vystupoval po nočných kluboch, no vo svojich začiatkoch musel zápasiť s odmietavými postojmi. Aznavour dnes tvrdí, že bol opakom dokonalého zabávača – malý, chudý, ťarbavý, bez vzdelania a s nedostatkom osobnosti. Ľudom sa spočiatku nepozdával ani jeho hlas s chrapľavým zafarbením, ktoré spôsobovala nedovieravosť hlasiviek.
Keď šiel na konkurz do koncertnej agentúry, jej šéf mu povedal, že s takýmto vystupovaním mal prísť o tridsať rokov skôr: „V nemom filme by ste boli úžasný.“ Tento problém najprv vyriešil tým, že začal písať pesničky pre druhých. Jedným z nich bola aj hviezda francúzskeho šansónu Edith Piaf. Podľa jej memoárov sa zoznámili cez okno, pretože obaja bývali na rovnakej ulici. Keď sa dozvedela, že nemá ani halier, povedala mu, aby sa nasťahoval k nej.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.