marián Varga vravieval, že kreativita je priamo úmerná potencii skladateľa. Do veľkej miery mal pravdu, skutočne sa oveľa lepšie skladá mladým na vrchole tvorivých síl. Nápadov vekom ubúda, prvotné nadšenie, spojené s neobmedzenými možnosťami, vystrieda realita života a pochybnosti. Napriek tomu sa nájdu aj takí, ktorí dokazujú, že aj v pomerne vysokom veku sa to dá zvládnuť.
Paul McCartney a Paul Simon sú generační kolegovia. Nespája ich však iba rovnaký vek a ten istý deň, keď vydali svoje nové albumy. Jeden pochádza z Liverpoolu, druhý z New Yorku, no ich príbeh je podobný. Ako tínedžeri prepadli rokenrolu, cez ktorý nakoniec rozvinuli svoj talent na skladanie geniálnych piesní. Tie boli postavené na silných melodických linkách a šikovných textoch. Boli hviezdami 60. rokov, a hudbe zostali verní aj po tom, čo sa táto magická éra skončila. Aj v ďalších rokoch hľadali nové cesty a dobýjali vrcholy, no medzitým si museli prejsť temnými obdobiami nezáujmu a osobných prešľapov. Obaja to však s bravúrou zvládli. Dnes majú 76 rokov a je neuveriteľné, že tá tvorivá žila, na ktorú v sebe narazili ako „násťroční“, napriek pokročilému veku stále dodáva nové a nové nápady. No každý z nich v tomto období života pristúpil k hudbe po svojom.
egyptská stanica
Existuje slávna kresba z konca 60. rokov, na ktorej si jej autor na základe skladby When I’m Sixty-Four predstavuje The Beatles v budúcnosti, ak by sa členovia kapely dožili šesťdesiatštyri rokov. Paul McCartney je zobrazený ako bacuľatý dôchodca s dvojitou bradou, oblečený v čiernom saku a s kravatou. Realita je iná. Paulovu inak stále mladícku tvár síce zdobia vrásky, vlasy už má šedivé, a vek si už zahral aj s jeho hlasom, ktorý znie krehkejšie a zraniteľnejšie než predtým, no v konečnom dôsledku ani trochu nepôsobí dojmom, že pravidelne čaká na zaslúženú penziu.
„Misia, ktorú si na začiatku zaumienil, vyšla na výbornú.“
Nedávno svetom prebehol skvelý virál, starostlivo naplánovaný pred vydaním jeho najnovšieho albumu Egypt Station. Spolu s komikom Jamesom Cordenom sa vozia ulicami jeho domovského Liverpoolu a znovu objavujú miesta, ktoré Paul zvečnil vo svojich slávnych beatlesovkách. Je to veľmi zábavné, až dojímavé video, no Paul na ňom vôbec nepôsobí sentimentálne. Keď si vypočujeme jeho najnovší album Egypt Station, nečakajme vyrovnávanie sa s vlastnou smrteľnosťou, ako to bolo v prípade Johnnyho Casha, no ani posledné veľké „hurá“. Paul vôbec nevzbudzuje dojem, že sa vracia do časov minulých a bilancuje svoj život. Je to moderne znejúci album, ktorý má svoje ambície a ktorý na prekvapenie mnohých hovorí o tom, že Paul sa vo svojom pokročilom veku rozhodol v hitparáde rozdať si to s mladou generáciou.
Predstavte si, že vydávate svoj 25. radový album a ľudia sú stále zvedaví. Sú starí umelci, ktorí potešia maximálne úzku fanúšikovskú základňu, no Paulove veci stále vzbudzujú veľké očakávania. Tí najzasvätenejší dúfajú, že sa mu podarí zložiť skladby, ktoré sa vyrovnajú tým z čias The Beatles alebo jeho najsilnejším veciam z bohatej sólovej dráhy. Bude Egypt Station taký dobrý ako Ram (1971) alebo Tug Of War (1982), či obstojný ako Flowers In The Wind (1989)? McCartney totiž za tie roky pôsobenia na scéne vždy vedel preskupiť sily a prísť s niečím zásadným, ako je napríklad album Chaos and Creation In The Backyard (2005), hoci existujú aj tituly, na ktorých spravil zo seba babráka.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.