istý anglický novinár po skončení Berlinale vo februári napísal, že „v hlavnom programe ponúkol nudné, nezaujímavé a bezvýznamné filmy“. Cannes mal dvojnásobnú smolu, lebo odmietol snímky Netflixu a ďalších internetových spoločností, pokiaľ nebudú uvedené aj vo francúzskych kinách. A niektoré filmy, ktoré mali mať istú premiéru na Croisette, nestihli dokončiť. Z tejto situácie profitovali Benátky. Alberto Barbera, šéf festivalu, má bezproblémový vzťah so streamovacími gigantmi a teší sa aj dôvere hollywoodskych bosov, ktorí po oscarových triumfoch v posledných rokoch (Gravitácia, Birdman, Spotlight, La La Land, Tvar vody) neváhajú premiérovať svoje veľké filmy na Lide.
Netflix zastupovalo v oficiálnom výbere až šesť titulov (víťazná Cuaronova Roma, western bratov Coenovcov Balada o Busterovi Scruggsovi či 22. júl Paula Greengrassa – o filme sme písali v predošlom čísle.) Na Lide mal premiéru aj film Orsona Wellsa Druhá strana vetra, ktorý sa začal nakrúcať takmer pred 50 rokmi, ale tvorca Občana Kana ho nedokončil. Až vďaka Netflixu sa mohol už temer zabudnutý film skompletizovať.
Benátska súťaž ponúkla sympatickú kombináciu známych osobností (o Zlatého leva sa uchádzali aj Mike Leigh, Julian Schnabel, Olivier Assayas, Jacques Audiard, Damien Chazelle, Luca Guadagnino, Yorgos Lanthimos, Florian Henckel von Donnersmarck, Carlos Reygadas, Shinya Tsukamoto) a filmárov s budúcnosťou (László Nemes, Brady Corbet, Mario Martone, Rick Alverson). Minimálne dve tretiny z 21 vybraných filmov znamenali vysokú kvalitu. A víťazné ocenenia si prevzali filmári, ktorých diela mali pozitívnu odozvu u kritiky aj u bežného publika. Vôbec neprekážalo, že najviac zaujali filmy o minulosti, a tiež, že 14 súťažných filmov malo viac ako dve hodiny.
zlatý lev v správnych rukách
Alfonso Cuaron má povesť novátorského a všestranného režiséra, ktorý bravúrne zvládne veľkorozpočtový hit (Harry Potter a väzeň z Azbakanu), epickú oscarovskú snímku (Gravitácia) aj intímny a divácky film (Mexická jazda). Teraz predstavil svoj ôsmy hraný film Roma, najosobnejší projekt, ktorý pripravoval 15 rokov. Dej sa odohráva vo štvrti Colonia Roma v mexickej metropole začiatkom 70. rokov, kde Cuaron vyrastal. V čierno-bielych tónoch sa sústreďuje na osudy svojej rodiny, ktorej dominuje indiánska pestúnka Cleo. Hrá ju Yalitza Aparicio, ktorá nikdy predtým nestála pred kamerou, ale bez jej autentického prejavu by podľa režiséra film nikdy nevznikol. Vo svojej prvej mexickej snímke od roku 2001 spojil vlastné spomienky na detstvo so súčasným vnímaním konfliktov a sociálnej hierarchie počas politického chaosu v Mexiku. Nakrúcanie trvalo rekordných 108 dní. Podobne ako Woody Allen, ani Cuaron neposkytol predstaviteľom kompletný scenár. „Nakrúcali sme chronologicky, preto dostali vždy ráno iba dialógy pre aktuálne scény. Chcel som od každého, aby uplatnil svoju skúsenosť, buď v rámci skúmania zobrazovanej doby alebo vlastných spomienok.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.