vtedy, v osemdesiatych rokoch, som ju zhltla medzi detektívkami, ktorými edícia Čtení na dovolenou prekypovala, a zostala som z nej paf. Nebolo mi jasné, čo si mám o Szerbovom koktaile mystiky, irónie, čierneho humoru, hororu a záhadológie myslieť. Ako tínedžerka som si vôbec neuvedomovala, aký klenot maďarského literárneho modernizmu držím v rukách. Bola som však prešťastná, že v ére, keď sa záhadologická literatúra obmedzovala na nejakého toho Součka a jeho dännikenovské Tušenia, môžem čítať vynikajúco napísaný príbeh, kde sa to navyše v starých múroch anglického vidieka hemží rozenkruciánskou tematikou a nadprirodzenými javmi. Szerb si ma skrátka získal na prvé čítanie, hoci som jeho hlbokú erudíciu a hru so žánrami oceňovala len v rámci svojho veku.
Druhé stretnutie so Szerbom mi teraz priniesla kniha Cesta za mesačného svitu, ktorá vyšla vo vydavateľstve Zelený kocúr. To som už vedela, že Antal Szerb je jeden z najoceňovanejších spisovateľov maďarskej – a vlastne európskej i svetovej – literatúry. Preto som k románu o nepodarenej svadobnej ceste pristúpila s rešpektom, aký intelektuálnym skvostom prináleží, a logicky aj s obavami, či naň stačím. Najmä takto v lete – či náhodou hĺbka a existenciálne dilemy Cesty za mesačného svitu nebudú v horúčavách príliš ťažko stráviteľnou duševnou potravou. A Szerb ma znovu prekvapil.
Tento maďarský intelektuál so židovskými koreňmi a katolíckym krstom, encyklopedicky vzdelaný expert na dejiny literatúry, ale aj na rozličné mystické odnože ľudského duchovna, mne, čitateľke na začiatku dvadsiateho prvého storočia, poslal z tridsiatych rokov toho minulého absolútne aktuálny majstrovský kus. Pútavý aj v najväčšom letnom teple.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.