Rozprávač, ktorý sa zahráva s postavami aj s čitateľom
KNIHA Jiří Kratochvíl: Bakšiš | Větrné mlýny, 2018 | ●●●●○
Iste, každý rozprávač, keď rozpráva svoj príbeh, tak svojimi postavami manipuluje, ako sa mu to hodí. Ale v tomto prípade je ten rozprávač škriatok, je súčasťou deja a otvorene vysvetľuje, že s osudmi svojich postáv neprirodzene manipuluje, dáva ich dohromady a zase rozdeľuje, stavia im do cesty prekážky, alebo ich, naopak, odpratáva, len aby sa dialo to, čo si vopred vymyslel. Vyhlasuje o sebe, že ho síce ľudia považujú za zlého, ale on je mimo dobra a zla, nikdy nikomu neublíži a ani nikomu neprospeje. Nuž, dalo by sa s tým polemizovať, pri čítaní príbehu mladučkého chlapca Jakoubka, ktorý sa krátko po druhej svetovej vojne zamiluje do krásnej Daniely. Škriatok ju volá čubka, lebo je to česká dievčina, ktorú nacisti uniesli a prinútili robiť luxusnú prostitútku. Pred lynčom miestnych ľudí ju však zachráni sám škriatok, aby ju potom mohol podhodiť neskúsenému Jakoubkovi. Sedemdesiatosemročný brniansky spisovateľ Jiří Kratochvíl v poznámke na konci píše, že rozbil svoj 20 rokov starý román, z ktorého kameňov vystaval úplne iný príbeh s inou pointou a zmenil ho na svižnú novelu. Áno, napísané je to veľmi svižne, priam sa dá kochať tým, ako nádherne narába s jazykom a ako sa s ním hrá.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.