politický výklad antiky je v zahraničí pomerne bežnou záležitosťou. Nakoniec, aj posledná antická inscenácia na Slovensku, Euripidova Elektra z Divadla Astorka Korzo´90 bola krvavou politickou drámou. Aj notoricky známy príbeh Antigony nabáda na politické čítanie. Mladá rebelantka Antigona sa napriek zákazu najmocnejšieho muža v Tébach, kráľa Kreóna, rozhodne pochovať svojho brata Polyneika, ktorý vojskom tiahol proti svojmu rodnému mestu. Kreón ho považuje za zradcu, a preto jeho mŕtve telo necháva napospas „psom a dravým vtákom“. Vzbúrenkyňa proti zákonom moci koná doslova protisystémovo, z vlastného presvedčenia a bez zaváhania smeruje svojmu cieľu. Ani potom, keď sa jej čin prevalí, sa nevykrúca. Naopak, pred zrakom chóru a celkom verejne sa k nemu hlási, ochotne prijíma všetky následky – odsúdenie, väznenie a napokon aj smrť.
katarzia prichádza na začiatku
Sofoklova dráma teda do SND prichádza v najlepšom čase. Situácia hlavnej postavy korešponduje s aktivitou nastupujúcej generácie na Slovensku. Sú aktívni vo verejnom živote, kriticky vnímajú všetky kauzy posledného obdobia, odsudzujú politické prešľapy a bez politickej motivácie organizujú demonštrácie za lepšie Slovensko. Dvorný režisér Teatra Tatra Ondrej Spišák upozorňuje práve na túto paralelu. Na javisko umiestnil okrem hlavnej hrdinky v podaní Moniky Potokárovej aj jej súčasné alter ego. Pesničkárka Katarzia, hlas generácie Y, dostala voľnú ruku. Voľne inšpirovaná situáciou na scéne v každom songu vyjadruje „feeling“ mnohých Antigon súčasnosti. Dospievajúce ženy odmietajú, aby sa na ne chlipní muži dívali ako na chodiace prsia, nenechávajú sa nikým a nikdy manipulovať a vôbec sa necítia ako slabšie pohlavie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.