keď sa 15. marca 2018 v bratislavskom NTC odovzdávali „rádiohlavy“ v kategórii džezová hudba, nebol tam nikto zo skupiny Bashavel, kto by si sošku mohol osobne prevziať. Okrem rôznych nepriaznivých okolností zohralo úlohu aj to, že neverili príliš vo svoj úspech. „Keďže sme boli nominovaní do džezovej kategórie, kde boli veľké mená a silní konkurenti, tak sme boli možno aj trochu skeptickí voči tomu, či sa nám to podarí,“ vysvetľuje cimbalista skupiny Marcel Comendant. Porotcovia však mali iný názor. Navyše rádiohlavu v kategórii World music & Folk získal za album The Point of View ďalší cimbalista, žiak Marcela Comendanta, Ľubomír Gašpar. Vyzerá to tak, že cimbal po dlhom období, keď takmer upadol do zabudnutia, prišiel opäť do módy.
krátka história cimbalu a cimbalistu
Kým sa hudobní historici škriepia o tom, ktorá verzia tohto nástroja vznikla skôr, či európske stredoveké salterio alebo čínsky jangčchin a iránsko-indický santur, nám stačí vedieť, že v stredoveku sa cimbal používal v tradičnej hudbe veľmi často, ale v období romantizmu sa vytratil. Koncom 19. storočia sa niektorí ľudoví muzikanti v Maďarsku, Rumunsku, a v bývalom Rakúsko-Uhorsku snažili dostať tento nástroj opäť do povedomia poslucháčov. V tom čase vznikla aj dôležitá inovácia – prvý veľký nástroj s pedálom, ktorý skonštruoval József Schunda v Budapešti. Počas 20. storočia začal byť cimbal znovu populárny, objavuje sa napríklad aj v niektorých skladbách Igora Stravinského, Bélu Bartóka, Zoltána Kodálya či iných moderných autorov vážnej hudby. Tu sa však príbeh nekončí, pretože v 21. storočí je cimbal, ako sa zdá, ešte populárnejší. Podľa Comendanta sa v súčasnosti hra na cimbale vyučuje na rôznych školách po celej Európe – napríklad na hudobnej akadémii vo Francúzsku – v Štrasburgu, ako súčasť výučby hry na bicích nástrojoch. Navyše sa dnes cimbal vyskytuje v rôznych žánroch – v modernej hudbe, ale aj v džezovej, vo world music, vo folklóre, dokonca aj v elektronickej muzike – v podstate vo všetkých súčasných žánroch.
Jedným z tých hudobníkov, ktorý vývoj hry na cimbale posúvajú stále dopredu, je práve Marcel Comendant. Rodák z Kišiňova prišiel v roku 1999 na prijímacie pohovory na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ale už dva roky predtým sa na medzinárodnom kongrese cimbalistov v Bielorusku stretol s Viktóriou Herencsár, dnešnou profesorkou na spomínanej akadémii, ktorá ho na prijímačky pozvala. „Otec aj strýko boli cimbalisti, takže sa to takým nejakým prirodzeným spôsobom prenieslo aj na mňa. Od štrnástich rokov som začal hrávať na oslavách, svadbách, lebo ľudoví muzikanti sa živia hlavne tým. Popri tom a popri štúdiu na strednej škole sme hrávali aj koncerty. Zameriavali sme sa aj iným smerom, ale pre mňa ako pre tínedžera to bola veľká výzva a zároveň zážitok a zábava, ísť si zahrať na nejakú svadbu,“ spomína Marcel.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.