v čase normalizácie nemohol o hudbe písať, ani pracovať v rádiu, a tak mu napadla spásonosná myšlienka. Zakázaný hudobný publicista a jedna z tvárí Pražskej jari Jiří Černý si zobral svoju kolekciu platní a so svojou Antidiskotékou sa vydal na cesty po celej republike. Jeho program Antidiskotéka, kde púšťal krásnu hudbu a nádherne o nej rozprával, pomáhal aspoň sčasti vyplniť prázdno spôsobené železnou oponou, cez ktorú sa hudba zo Západu, voniaca slobodou, predierala veľmi ťažko. „Mrzelo ma totiž, že píšem o hudbe, ktorú ľudia nemôžu počuť. Napríklad som napísal článok o Jethro Tull, ale ich platne sa tu dali zohnať len veľmi ťažko.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.