v máji 1940 by na víťazstvo Veľkej Británii v prebiehajúcej vojne stavil asi len málokto. Keď Churchill prijímal z rúk kráľa poverenie na zostavenie vlády, Veľká Británia prežívala svoje najťažšie obdobie od čias invázie španielskej armády v šestnástom storočí. Jej najsilnejší spojenec, Francúzsko, hrozivo rýchlo a ľahko kolaboval pod náporom Wehrmachtu a Luftwaffe. To, čo zostalo z britskej armády, sa zúfalo snažilo zachrániť Kráľovské námorníctvo a stovky civilných lodí z obkľúčeného prístavu Dunkerque. Práve do týchto niekoľkých dní roku 1940 je uzamknutý film Najtemnejšia hodina (r. Joe Wright, USA, 2017).
Gary Oldman v tomto filme Churchilla nehrá. On sa na dve hodiny do Churchilla prevteľuje! Nejde len o skvelú prácu maskéra Kazuhira Tsuji. Oldmanov prednes Churchillovej reči je tak dôveryhodný, že nadabovanie tohto filmu by mu okamžite vzalo polovicu emočnej sily.
churchillov život
O Churchillovi samotnom je do 125-minútového filmu vtesnané všetko podstatné z jeho dovtedajšieho života. Krátke retrospektívne vsuvky však nenasledujú v chronologickom poradí a často ide len o nadhodené krátke repliky. Divák, ktorý nemá naštudovaný Churchillov životopis, sa v záplave faktov môže časom stratiť.
Churchillova cesta do kresla britského ministerského predsedu nebola jednoduchá ani priama. Narodil sa v paláci Blenheim, ktorý začiatkom 18. storočia dostal od kráľa za vojenské služby jeho slávny predok John Churchill, prvý vojvoda z Marlborough. Jeho otec bol jedným z mladších synov v poradí siedmeho vojvodu. Lord Randolph bol významným politikom viktoriánskej éry, ale zlé politické rozhodnutia, a nie celkom usporiadaný osobný život zmarili jeho politickú kariéru a privodili jeho predčasný skon.
„Churchill bol jediný britský politik, ktorý sa počas mníchovskej krízy hlasno ozval na obranu Československa.“
Mladý Winston vyrástol v luxuse vojvodského paláca. Sám priznával, že nikdy v živote sa neobliekal bez asistencie služobníctva. Zmienka o tom, že si ani nikdy sám nepripravoval jedlo, padla aj vo filme. Vzdorovitého mladíka rodičia poslali na vojenskú školu v Sandhurste. Ako vojak a neskôr vojnový dopisovateľ sa v rokoch 1895 až 1899 zúčastnil na niekoľkých vojnových ťaženiach v kolóniách.
Jeho politická kariéra sa začala v roku 1899, keď kandidoval za Konzervatívnu stranu do Dolnej snemovne britského parlamentu. Neúspešne. Vyšlo to až na druhý pokus v roku 1900, keď v kampani naplno využil slávu získanú dobrodružným útekom z búrskeho zajatia, do ktorého padol, keď ako korešpondent denníka Morning Post sprevádzal britskú armádu v tzv. Druhej búrskej vojne.
V roku 1904 prebehol k Liberálnej strane, aby sa vzápätí stal námestníkom ministra kolónií a neskôr dokonca ministrom vnútra.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.