Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo potreboval Daniel Pastirčák Kieślowského?

.anton Vydra .kultúra

Potrebuje kazateľ na to, aby mohol hovoriť o desiatich biblických prikázaniach, filmového režiséra, ktorý bol navyše sám agnostik? Nestačí mu azda Písmo?

Prečo potreboval Daniel Pastirčák Kieślowského? T.C.D/Visual movies/profimedia Záber z filmovej série Dekalóg.

dobre si pamätám to nadšené ticho, s akým sme ako študenti na privátoch pozerali Tri farby, slávnu trilógiu (Biela, Modrá, Červená) poľského režiséra Krzystofa Kieślowského. Hlavnú postavu v tých filmoch stvárnila Juliette Binoche a hudbu zložil sám Zbigniew Preisner. Podobne to bolo s Dvojitým životom Veroniky. A tiež so starším Dekalógom. Preisner bol všade. A Kieślowski vedel, ako dostať z pohyblivých obrázkov nielen silnú emóciu, ale aj čosi viac: podnet na premýšľanie.

Keď mi pred nejakým časom Daniel Pastirčák ponúkol niekoľko textov o Desatore, začali sme ich na webe .týždňa publikovať ako samostatné články. Tie texty vznikli pôvodne ako jeho kázne, čiže ako hovorené slovo. Ich cesta k tomu, aby boli publikované ako texty, chvíľu trvala. Dnes vychádzajú v knižnej podobe v Artfore.

Daniel Pastirčák má dar hovoriť o veciach, ktoré sú prinajmenšom pre kresťanov známe, ale robí to spôsobom, ktorý prekvapí. Nevystupuje pritom ako nejaký biblický učenec, čo nás prevedie zákutiami posvätných textov Starého zákona.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite