„Nie, nie, ten príbeh nepatrí mne, nemal by som ho rozprávať,“ odmlčal sa anjel Juraj, správca Oddelenia prerozdeľovania ľudských duší. Celé oddelenie stíchlo, dokonca aj tí, ktorí boli doteraz zahĺbení do svojej práce, zdvihli hlavu od papierov a pozerali Jurajovým smerom. Duše, ktoré čakali na svoje pozemské umiestnenia, zmĺkli tiež.
„Keď si ho nechcel rozprávať, nemal si sa o ňom vôbec zmieňovať,“ zabŕdol do anjela Juraja ktorýsi z jeho podriadených. Ostatní prikyvovali. Lomcovala nimi zvedavosť. Šťavnatý príbeh sa v sterilnom nebeskom prostredí vždy cenil a anjel Juraj bol plný pozemských vnemov. Z pozemskej misie sa do neba vrátil len prednedávnom.
„Neviem...“ pošúchal si vyholenú hlavu anjel Juraj a zdvihol obočie.
„Ale môžeš, pokojne ho porozprávaj. Ty rozprávaš príbehy s láskou,“ rozľahol sa miestnosťou hlas anjela Antónia, ktorému, odkedy sa vrátil zo Zeme, zverili do opatery zatúlané duše.
„António, aj ty ten príbeh poznáš. Ak by som mal sklony prifarbovať, opravíš ma, dobre?“
„Platí,“ prisvedčil anjel António a sadol si na obláčik, ktorý sa mu tmolil pod nohami.
„Ako iste viete, máme teraz krízu statočných duší,“ rozhovoril sa anjel Juraj. „Každý chce protekciu. Nikomu sa nechce bojovať. Duše tu za mnou chodia s bonbónmi, Jurko sem, Jurko tam, pošli nás niekam, kde bude pohodička, pár rokov si tam odkrútime a už nech sme aj naspäť.“
„Áno, áno, presne tak to je,“ pritakali anjelskí úradníci.
„Azda to nebude až také zlé,“ zamrvili sa čakajúce duše, lebo poznámka sa ich dotkla.
„Na Zemi som stretol jedno dievča, ktoré už tu, ešte ako duša, prejavovalo veľkú a bláznivú odvahu. Dozvedel som sa o nej až sprostredkovane, od môjho predchodcu. Viete, vtedy som už slúžil na Zemi,“ odkašľal si anjel Juraj a pokračoval: „Ako na potvoru, na Zemi práve nemali voľné miesta, no ona, nedočkavá, nečakala, skočila na svet s pokrikom, že vidí nejaké prajné lono, že sa nemýli, že to je ono, že je tam dosť miesta, že ju tam volajú. Lenže si nevšimla, že tam už jedna duša bola uvelebená. Nakoniec prišla na svet ako jedna z dvojičiek.“
„Nebolo to proti protokolu? Veď to je škandalózne!“ ozval sa JUDr. Anjelíček z právnického. „Mala sa okamžite povolať naspäť!“
„Pán doktor, protokol je tu pre nás, nie my pre protokol,“ pozrel naňho bodro anjel António, ktorý o sudcoch, právnikoch i úradníkoch vedel svoje.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.