matúš Dulla, historik architektúry
1. V architektúre oceňujem okná do kuchyne a kúpeľne, tú milú maličkosť, ale dávno zabudnutú, ktorú urobil architekt Drahan Petrovič a spol. v novom obytnom komplexe v Petržalke.
2. Prehra nie roka, ale storočia je pre mňa to, že sídlisko Petržalka je naruby. Živá mestská trieda, ktorá mala ísť stredom, nie je dodnes dokončená a to, čo na nej, okrem metra, malo byť, sa stavia celkom na okraji.
3. V dizajne ma teší nadšená práca Maroša Schmidta, ktorý objavuje skryté hodnoty nedávneho slovenského, prepytujem, socialistického dizajnu.
4. Trvale odpudivý vonkajší vzhľad galérie dizajnu Satelit v Bratislave.
samuel Netočný, architekt
1. Za výbornú vec považujem, že si Cvernovka našla nové priestory. Vzniká tak záruka, že nezávislé umenie a dobrá architektúra z týchto dielní je životaschopná a bude vedieť Slovensko posunúť vpred. Tiež ma teší, že sa kvalitná architektúra dostáva aj na východné Slovensko, napríklad do Bardejova (obnova Starej synagógy) a až do Humenného (Mlyn Humenné). Kiež by podobných projektov budúci rok vzniklo aspoň desaťkrát viac.
2. Ako Popradčana ma hnevá spackaná rekonštrukcia (skôr down-grade) železničnej stanice v Poprade. Týmto by som sa chcel poďakovať projektantom za tú odpornú rúru vzduchotechniky a hlúpy sadrokartónový strop v hlavnej čakárni. Do budúcna odporúčam porozmýšľať, ako sa dá tá obluda skryť, aby rekonštrukcia viedla aspoň k zachovaniu architektonickej kvality, keď už nie k jej zlepšeniu. Čakáreň na popradskej stanici je manifestom, ako sa robia štátne zákazky na Slovensku – dlho, zle, lacno vyzerajúce a určite predražené. Ostáva len dúfať, že pri ďalšej rekonštrukcii o 20 rokov si ŽSR prizve dobrého architekta, ktorý niekde vyhrabe staré fotky a stanicu doslova reštauruje. Odsek by som najradšej ukončil vulgarizmami, ktoré mi bežia v hlave vždy, keď cestujem vlakom, čo je často. Ale nechcem vám kaziť predvianočný čas.
3. Pre mňa ako vášnivého cyklistu je to masívnejšie rozšírenie cyklistického oblečenia od bratov Velitsovcov. Prepracované kúsky z ekologických materiálov výborne dopĺňajú svetovú konkurenciu. Podľa mňa našli dobrú dieru na trhu. Druhá vec, čo ma dostala, je nové vydanie Neviditeľných miest (Artforum). Koncept knihy je geniálny a ilustrácie bezchybné.
4. Určite by sa niečo našlo, ale načo plytvať energiou a papierom.
ilona Németh, výtvarníčka
1. Otvorenie nového kultúrneho priestoru Nová synagóga v Žiline. Po dlhých rokoch náročnej rekonštrukcie odovzdali nový priestor pre kultúrne podujatia a zachránili veľmi kvalitnú vzácnu architektonickú pamiatku, a navyše v rámci spolupráce občanov a občianskeho združenia. Ako sa ľudovo hovorí: „klobúk dole".
2. „Nezačatie" rekonštrukcie alebo novostavby Hlavnej stanice v Bratislave. V Bratislave je tých sklamaní viac, napríklad staronová stavba 73-kovej budovy za objektom YMCA na Šancovej, alebo divoká čierna rekonštrukcia električkovej trate na Špitálskej ulici. Ale podľa môjho názoru najväčším dlhodobým trapasom je, že domáci, ale aj zahraniční cestovatelia vchádzajú do Bratislavy cez jej hanbu – hnusné prostredie Hlavnej stanice.
peter Lényi, 2021 architekti
1. Otvorenie Novej Cvernovky v Bratislave. V príbehu tohto projektu je všetko podstatné zo súčasných problémov a nádejí slovenskej kreatívnej a kultúrnej scény – na začiatku nutnosť zorganizovať sa pri opúšťaní industriálnej pamiatky (ktorá bola kúpená a bude developovaná), formulovanie a presviedčanie o spoločenskej dôležitosti skupiny mladej generácie tvorcov (architektov, dizajnérov, maliarov, fotografov), prenájom budovy od BSK, do veľkej miery svojpomocná rekonštrukcia, veľkolepé otvorenie a perfektné zabehnutie do pracovného režimu.
2. Štátom dotovaný Národný futbalový štadión. Projekt sledujem iba zbežne, ale pri cene 75 miliónov, z ktorej momentálne viac než tretinu dotuje štát, by som privítal iný spôsob výberu architekta (medzinárodnú súťaž) a akýkoľvek objem postavený v rámci projektu navyše (priestor na komerčné aktivity, byty, kancelárske priestory) je pre mňa silno otázny.
peter Kalmus, výtvarník
2. Väčšinu roka 2017 trávim v dvoch mestách môjho života – v Košiciach a Piešťanoch. Nielen počas tohto roka, ale ani v posledných takmer troch desaťročiach, žiaľ, nebolo ani v jednom zo spomínaných miest postavené žiadne kvalitné architektonické dielo. Skôr naopak, pribúdajú len stavby podpriemernej a chaotickej hodnoty.
V Košiciach, o ktoré majú investori, pochopiteľne, väčší záujem, sme svedkami dokonalej likvidácie nielen unikátnych stavieb z obdobia tzv. normalizácie, ale, bohužiaľ, aj devastácie budov, ktoré prežili stáročia.
Za jeden z najväčších architektonických problémov považujem necitlivý až gangsterský prístup projektantov nekonečnej rekonštrukcie železničnej trate medzi Bratislavou a Žilinou. Na tejto pôvodnej trati boli za Rakúsko-Uhorska vybudované zaujímavé železničné stanice – súčasné rekonštrukcie železničnej trate ich vizuálne zrejme navždy poslali do večných lovísk.
3. Pokiaľ ide o dizajn, ten nesledujem až tak dokonale, aby som sa k nemu kvalifikovane vyjadril. No ako človek, ktorý ctí konzervatívne hodnoty, som rád, ak niektorý výrobok kvalitného dizajnu prežije desaťročia. Spomeniem len dva sklenené – Alpu Francovku a typickú dvojdecovú „ploskačku“. Škoda, že už bez praktických bakelitových uzáverov. Doba bakelitová mala svoje nesmierne čaro, najmä po skonzumovaní obsahu spomínanej sklenenej nádoby.
peter Szalay, historik architektúry
1. Otvorenie Novej synagógy v Žiline, ktorá je unikátna a inšpiratívna a môžeme sa ňou pýšiť aj v zahraničí. A to nielen preto, že pôvodnú synagógu postavil jeden z „otcov“ modernizmu Peter Behrens, ale predovšetkým vďaka samotnému projektu obnovy a jeho realizácie, ktorá vznikla zdola z kolektívneho úsilia, entuziazmu a v otvorene demokratickom duchu, aký nám dnes často chýba. A nemôžem nespomenúť aj „dvojknižie“ o diele a živote architekta Vladimíra Dedečka od Moniky Mitášovej aj jej spolupracovníkov, ktoré považujem za výnimočný a inovatívny počin v oblasti teórie a histórie architektúry.
MAREK JANČÚCHRekonštrukciou Novej synagógy v Žiline sa môžeme pýšiť. Iniciatíva vznikla zdola, s en tuziazmom a v ot - vorenom duchu.
2. Za najväčšie sklamanie považujem „rekonštrukciu“ bratislavskej Nemocnice Bezručova. Zničenie tejto výnimočnej pamiatky nie je, žiaľ, ojedinelým úkazom, ale môže skôr slúžiť ako metafora radu „sklamaní“, ktoré sa v našej krajine v oblasti architektúry už dlhšie dejú. Kauza „Bezručka“ nie je len príkladom ignorovania kultúrnych hodnôt, ale aj obrazom bezohľadnosti a nenásytnosti našich finančných „elít“, ako aj ukážkou neschopnosti úradov a politikov zastupovať záujmy širokej spoločnosti. S rekonštrukciou Bezručky sme stratili nielen skvelú pamiatku funkcionalizmu, ale aj zdravotnícke zariadenie – ďalší z objektov, ktorý tvoril identitu fungujúceho mesta, dom, ktorý neslúžil len záujmom hŕstky boháčov, ale všetkým jej obyvateľom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.