režisér David Fincher svojich hlavných hrdinov rád týra. Vytvorí im výhodnú štartovaciu pozíciu (sú krajší či šikovnejší než ich okolie) a postupne sleduje ich ikarovský pád. Taký bol detektív Mills (Brad Pitt) vo filme Sedem a taký bol aj zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg vo Fincherovej Sociálnej sieti. Podobne pyšný, ako spomínaná dvojica, je na začiatku aj Holden Ford. Mladý agent FBI a člen vyjednávacieho tímu, ktorý ukážkovo zlyhá už v prvej misii, pri ktorej ho sledujeme. Lenže ešte je skoro, ešte neletel tak blízko Slnka, aby sme si z jeho pádu niečo odniesli. Naopak – Forda zlyhanie hneď v úvodnej scéne nakopne a ten pri pátraní po jeho príčinách začne pracovať na niečom, čo už o pár rokov zmení svet. A cestou k tomu opäť ukážkovo fincherovsky spyšnie.
Desaťdielny seriál Mindhunter, ktorý David Fincher produkoval a štyri časti aj režíroval, však zďaleka nie je len o Holdenovi Fordovi. Možno oveľa viac, než o premene jednotlivca, rozpráva o dobe, v ktorej sa odohráva. Najprv to vyzerá len ako autorská póza – umiestniť seriál o dvojici agentov FBI do konca 70. rokov, pretože sa v nich Fincherovi jednoduchšie navodí potrebná temná atmosféra. No toto načasovanie má svoje jasné opodstatnenie. Práve koncom 70. rokov začal v Spojených štátoch rapídne rásť počet sériových vrahov. Mohli za tým byť médiá, ktoré poskytovali zločincom luxusný priestor, ale aj zlepšenie metodológie FBI, ktorá pomohla nájsť spojitosť medzi dovtedy nesúvisiacimi vraždami. Metóda vytvárania psychologických profilov zločincov v priebehu 90. rokov prispela k rapídnemu poklesu sériových vrážd. A Holden Ford, teda skôr jeho reálny predobraz John Douglas, bol jej iniciátorom.
iba čierna diera
John Douglas bol klasickým agentom FBI. Mal iba jeden nezvyčajný koníček, ktorým väčšina jeho kolegov opovrhovala − vášnivo ho zaujímala psychológia. Ako každý správny agent v 70. rokoch, teda v zlatých časoch FBI, vedel dobre strieľať a na stole mal zarámovanú fotku prvého šéfa FBI Johna Edgara Hoovera s jeho vlastnoručným podpisom. No už pri prvých skúsenostiach v teréne, pri zaisťovaní bankových lupičov, Douglasa zaujalo ešte čosi ďalšie: „Pri zatýkaní kriminálnikov som si všimol, ako veľmi ma zaujímajú ich myšlienkové procesy. Vždy som im kládol rovnaké otázky − prečo si vybrali túto banku a prečo si spomedzi všetkých vybrali práve túto obeť,“ vysvetľuje v knihe Mindhunter: Inside the FBI’s Elite Serial Crime Unit, ktorá sa stala predlohou seriálu Mindhunter. Douglas rýchlo zistil, že v správaní bankových zločincov sa opakujú rovnaké vzorce. Jedna skupina si cielene vyberá pobočky na periférii, ďalšia si ešte pred lúpežou banku dôsledne obzrie. Douglas začal kolegov presviedčať, že pomocou týchto informácií by mohli pobočku vytypovať ešte skôr než lupič a v ideálnom prípade ho pri zločine prichytiť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.