keď pred dvoma rokmi vyhral Mercury Prize nie príliš známy Londýnčan, hudobný svet sa snažil čo najrýchlejšie zistiť, ako je to možné. Lebo porota Mercury Prize vždy vedela vycítiť, kto na okraj mainstreamu priniesol najväčší kus inovácie a ktorým smerom sa scéna bude vyvíjať v nasledujúcich mesiacoch. Benjamin Clementine bol ideálnym príkladom.
Koncerty hrával naboso, v obrovskom kabáte, a vo väčšine rozhovorov spomínal svoje hudobné začiatky na parížskych uliciach. V nich si cibril svoju hru na klavíri aj špecifický vokál, s ktorého pomocou vytvoril svoj vlastný mix žánrov a zvláštnosti pre 21.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.