jeho dielo je roztiahnuté cez šesť desaťročí. Dominujú dve témy: absurdita veľkých dejín a intímne ľudské v nich. Otvárať najboľavejšie rany minulosti neprestal ani v poslednom desaťročí svojho života: Katyň (2007), Walesa: Muž nádeje (2013), Odrazy (2016).
V Odrazoch sa obracia k poslednej z ilúzií: pocitu nenahraditeľnosti. Wajda vie, alebo aspoň pevne dúfa, že dielo pretrvá. Ale čo s človekom, keď narazí na moc? Tá žije iba prítomnosťou a v nej bol Nero viac ako Seneca. Mnohé osobnosti dostali v časoch svojej najväčšej slávy od priemerných, dávno zabudnutých ministrov dekréty na smrť, na vyhnanstvo či mlčanie.
Wajda sa vo filme vracia na začiatok päťdesiatych rokov. Komunisti už prevzali moc. Prestalo byť podstatné, kto tú moc garantoval: bolo dobojované.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.