priateľstvo Eleny a Lily postupuje v čase. To, čo sa nemení, sú ony dve – puto, čo ich spája a zároveň rozdeľuje v ich odlišnosti. Geniálne priateľstvo, ktoré je na kosť intenzívne, aj keď nie vždy zrozumiteľné. Intimita ich vnútra, zmýšľania a mikroskopickej blízkosti je majákom na mape pomaly meniaceho sa Neapola a postupne aj iných miest, ktoré skladajú obraz Talianska od päťdesiatych rokov až do začiatku nového tisícročia.
Priateľstvo vzdelanej a introvertnejšej Eleny a neskrotnej Lily, plnej paradoxov, je podobne ako ona nádherné a temné zároveň. Komplikujú si životy a vzápätí sú si najväčšou oporou. Láskavosť, krehkosť a úprimnosť miestami strieda zloba, pohŕdanie a násilie. A aj napriek tomu je tu istá obsesia, na ktorú si bolo treba zvyknúť, prijať ju. Najmä v ich detskom veku a období dospievania vyznievala nelogicky, čo oddiaľovalo od bežne zavedenej predstavy „skutočného priateľstva“. Ferrante nám ho predkladá v značne iracionálnom duchu. „Keď dám bokom Lilu, neviem byť celistvá,“ zdôveruje sa Elena, rozprávačka príbehu, podľa ktorej sú všetky intenzívne vzťahy medzi ľudskými bytosťami plné nástrah. Nino – ich láska z detstva a možno aj láska celoživotná o Lile povedal, že „mať ju rád bola veľmi ťažká skúsenosť“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.