píše sa rok 2002, newyorská scéna zažíva vďaka kapelám The Strokes a Interpol návrat do centra pozornosti a zo svojej nory vychádza strapatý medveď. Volá sa James Murphy a o jeho existencii počas tridsaťdvaročnej hibernácie vedelo len najbližšie okolie. Keď však zavetril, akú revolúciu spustili americkí muzikanti v gitarovej hudbe, povedal si, že nadišiel aj jeho čas. A tak sa James Murphy na staré kolená postavil pred mikrofón a celému svetu predstavil svoju verziu tanečnej hudby pre dvadsiate prvé storočie. Na prvý pohľad vyzerala komicky. Na druhý pohľad už nie.
Murphyho manifest sa volal Losing My Edge a ťažko by mohol byť jasnejší. Do repetitívnej melódie opakuje zavalitejší newyorský hipster frázy o tom, ako mu uniká vlak. O tom, ako bol osobne pri najväčších hudobných míľnikoch, o svojej bohatej zbierke platní či o dnešnej dobe. Každý náznak povýšenosti redukujú pravidelné facky, ktoré Murphy vo videoklipe k piesni dostáva. Zároveň hovorí – áno, bol som pri tom, kým ste vy ešte za sebou ťahali káčera, no viem, že to nič neznamená. Chvíľu trvá, kým ten obraz poslucháč pochopí a zistí, že nejde o prvoplánovú iróniu.
James Murphy strávil takmer celé deväťdesiate roky dídžejovaním po kluboch a po čase mu začala tanečná hudba liezť svojou naivitou na nervy. Preto svojpomocne nahral Losing My Edge a namiesto svojho dídžejského mena ho podpísal dvoma slovami – LCD Soundsystem. Na vlastné prekvapenie našiel svoj štruktúrovaný výlev o pár dní v pravidelnej rubrike magazínu NME ako pieseň týždňa. Vzápätí prišli ponuky na živé vystúpenia a šokovaný Murphy začal naháňať svojich priateľov, ktorí by boli ochotní v jeho kapele hrať. Nejak takto, v priebehu niekoľkých dní, vznikli LCD Soundsystem, jedna z najvplyvnejších kapiel posledných dvoch desaťročí.
ani krok vedľa
Neskôr prišli ďalšie rozpoznateľné single a po nich, v roku 2005, aj debutový album LCD Soundsystem. Tridsiatnika Murphyho obchádzali neduhy mladších kolegov a od prvého singlu si dokázal udržať svoju unikátnu vlastnosť – byť zároveň komentátorom hudobnej scény, aj jej súčasťou. Aj preto v skladbách LCD Soundsystem spieval o iných kapelách a bojoval s prehnanou stavovskou korektnosťou skôr, než to bolo cool. A aj preto zároveň menil tvár tanečnej hudby, ktorá už nebola len nepodstatnou výplňou pochybných klubov, ale začala oslovovať širšie davy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.