Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Pri ktorom filme ste sa najviac báli?

.elena Akácsová .kultúra .film

Pri filme sa bojíme, hoci sa nemusíme, pretože nie sme ohrození my, ale tí chudáci tam. Ten strach si niektorí doslova užívajú. Iní naopak, a ani po šťastnom konci žiadna katarzia neprichádza a naveky si z filmu odnesú do života svoje traumy.

Pri ktorom filme ste sa najviac báli? FILM STILLS/PROFIMEDIA Viedenská televízia odvysielala starého Upíra z Nosferatu a hneď niekoľko bratislavských detí má z toho traumu do dnešných dní.

dorota Nvotová, hudobníčka

Ja som totálny filmový bojko, horor som nevidela nikdy a aj trilery a drámy musím vyberať, lebo som známa tým, že sa úplne zhaluzím, ešte aj na nejaký čas po filme. Najviac ma však v živote zasiahla scéna z Trainspottingu, keď umre tej feťáčke dieťa, lebo naň zabudla. Ja som ostala taká zasiahnutá, že aj teraz, asi po 12 rokoch, sa mi tá scéna vyjavuje ako nočná mora a vždy, keď si na ňu spomeniem, rozbolí ma brucho. Musím byť úplný masochista, keďže o tom ešte aj teraz píšem! Už sa trasiem! 

štefan Hríb, šéfredaktor .týždňa

Keď som mal asi šesť rokov, boli sme večer so starším bratom sami doma a na rakúskej televízii dávali starého Draculu (Upír z Nosferatu, F. Murnau, 1922). Keď sa film skončil, okamžite sme ležali na bratovej posteli, a ja som sa nehýbal, neotváral oči, dýchal som tak, aby to určite nebolo počuť a krk som starostlivo zakryl vrstvami periny. Upír bol všade, pod posteľou, za oknom, v kuchyni, za dverami aj v chladničke.

sestra Hermana

Mám starších súrodencov a tí raz doniesli horor o slimákoch, ktorí žerú vsetko (Slimáci, J. P. Simón 1988). Videla som z toho filmu iba úvod, ale vytvorilo to vo mne hned viac blokov – nemám rada slimáky a nikdy som žiadny horor nevidela. A som spokojná.

tomáš Čejka, zoológ

Odkedy som videl film Záhada Blair Witch (D. Myrick, E. Sánchez 1999), necítim sa podvečer v dubovo-hrabových mladinách práve bezpečne. Keď som mal desať rokov, strašne ma vydesil Friedkinov Exorcista (1973), ktorého sme si, nič netušiac, pozreli s mamou sami na chate. Ešte dlho sa mi dievčatko Regan zjavovalo v snoch, krútiac hlavou a vyprázdňujúc obsah svojho bezodného žalúdka. Keď som si film pozrel neskôr, s vtedy desaťročným synom, nepokryte sa mi vysmial.  

lea Šagátová, webeditorka .týždňa

Mňa najviac vystrašil Exorcista. Ako deti sme si ho pustili s bratom potajme a v rámci súrodeneckého súťaženia sme ani jeden nepriznali, že sa bojíme, a tak sme ho hrdinsky dopozerali do konca. Následne som niekoľko mesiacov nemohla byť potme. Tento film sa tak stal jediným, ktorý ma vystrašil, pretože až do dnešnej doby som žiadny horor nevidela a nemám v pláne toto moje pravidlo porušiť ani v budúcnosti.

peter Zajac, literárny vedec

Nikdy som nemal rád neočakávané, ale dobre vykalkulované prejavy hororového zla. Nevzbudzovali strach, ale úľak. Keď si premietam film života, najväčší strach som mal vždy z hlupákov a darebákov, v politike zo zradcov a podrazákov.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite