Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Byť nenapraviteľným

.mário Gešvantner .kultúra .literatúra

„Tam, kde je mystérium, je aj látka na román,“ tvrdí francúzsky spisovateľ Jean-Michel Guenassia. A dokonale to využíva vo svojich oceňovaných románoch. Po Klube nenapraviteľných optimistov mu prednedávnom vyšla v slovenčine kniha Valčík stromov a oblohy.

Byť nenapraviteľným LEONARDO CENDAMO/LEEMAGE/AFP/PROFIMEDIA Francúzsky spisovateľ Jean-Michel Guenassia tvrdí, že v knihe je najťažšie opísať hudbu a výtvarné umenie

jeho rozsiahly román Klub nenapraviteľných optimistov z roku 2009 zarezonoval nielen doma vo Francúzsku, ale aj v našich končinách. Nečudo, opisuje v ňom osudy skupiny mužov z viacerých východoeurópskych krajín, ktorí sa z rôznych dôvodov ocitli v emigrácii v Paríži. Keďže aj u nás má hádam každý v rodine alebo v rodine svojich známych niekoho v emigrácií, táto téma je nám blízka. Aj preto sa kniha stretla s veľkým záujmom, keď vyšla najskôr v českom (Argo, 2012) a vlani konečne aj vo vynikajúcom slovenskom preklade Ani Ostrihoňovej (Premedia, 2016). Na obálkach Guenassiových kníh je často uvedené krátke info, že práve kvôli Klubu nenapraviteľných optimistov opustil prácu úspešného scenáristu a ako päťdesiatnik sa vrhol na písanie románu svojho života. „Klub som nosil v hlave veľmi dlho až prišla chvíľa, keď už som ho musel dať na papier. Nedal sa napísať formou scenára, na to bol príliš obšírny. Jednoducho to prišlo a muselo ísť zo mňa von,“ spomínal nedávno na literárnom festivale Brak, kde patril k hlavným hviezdam programu. „Je to stále moja srdcová záležitosť. A pravda je, že aj teraz hľadám dramaturgické riešenie možného pokračovania. Verme, že naň čoskoro prídem...“

inšpiroval ho Kundera

Guenassia priznal, že skutočne lákavý názov knihy mu vnukol známy český emigrant a spisovateľ Milan Kundera, autor viacerých kníh, napríklad románu Neznesiteľná ľahkosť bytia, ktorý má ku Klubu nenapraviteľných optimistov naozaj blízko. „Kundera mi rozprával o ľudových demokraciách a režimoch, ktoré po vojne zavládli v strednej a východnej Európe. Hovoril, že tam už nie je dominantnou zložkou náboženstvo a náboženstvom dneška sa stal optimizmus. Optimizmus v zmysle, že aj keď v obchode na nás zívajú prázdne regály, aj tak musíme tvrdiť, že sa máme dobre,“ smeje sa Guenassia, no už vážnejšie dodáva: „Najdôležitejšie je však slovo ‚nenapraviteľný‘. Aj keď sa deje čokoľvek, musíme byť nenapraviteľní optimisti...“

„Keďže aj u nás má hádam každý v rodine alebo v rodine svojich známych niekoho v emigrácií, táto téma je nám blízka.“

Ešte viac než „parížsky klub“ je pre našinca blízka jeho nasledujúca kniha Vysnívaný život Ernesta G.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite