Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Sakrálny pop Tante Elze

.peter Bálik .kultúra .hudba

Tante Elze bolo pôvodne dievča, ktoré zaujalo piesňou Keď nevieš, kam z konopí. Dnes sa za tým zvláštnym menom skrýva dvojica Veronika Lečková a Tomáš Prištiak. Nedávno vydali silný debut s názvom Hmota.

Sakrálny pop Tante Elze ARCHÍV TANTE ELZE Veronika Lečková a Tomáš Prištiak: „Vždy keď sme písali nejaké texty, prepájal sa nám spoločný pohľad na svet.“

v lete 2014 sme s Jurajom Kušnierikom napísali článok o nastupujúcej vlne nových slovenských pesničkárov. Jednou nich bola aj Veronika Lečková, vystupujúca pod menom Tante Elze. Po troch rokoch sedíme takmer na tom istom mieste v bratislavskej kaviarni Next Apache na Palisádach. Juraj už medzi nami nie je a Tomáš Prištiak, ktorý bol vtedy pri rozhovore prítomný ako kameraman .týždňa, je dnes Veronikiným hudobným kolegom. Obaja sa dali dohromady vďaka rozhovoru do .týždňa. „Večer som prišiel domov, vypočul som si jej pesničky a pridal som si ju za priateľku na SoundCloude,“ spomína Tomáš. Veronika si to všimla, pozrela si hudbu na jeho stránke, zapáčilo sa jej to a oslovila ho, či by jej nepomohol s elektronickými podkladmi. Netušila pritom, že je to ten istý človek, ktorého stretla deň predtým pri rozhovore: „Až potom mi odpísal: ‚Veď to som ja‘.“

strýkove tety 

Takže aj .týždeň nesie zodpovednosť za osud Tante Elze, ktorá sa vlastne po príchode Tomáša v lete 2014 stala skupinou. Veronika Lečková, predtým Seppová, sa hudbe venovala už od detstva. Chodila na klavír na ZUŠ, kde z nej podľa jej slov chceli vytvoriť klasický hudobný zázrak. Nakoniec si uvedomila, že je jej bližšia obyčajná hudba – popmusic. Jej prvými vzormi boli pesničkárky, ktoré hrali na klavíri, ako Regina Spector a Tori Amos. Dodnes sa jej páči aj PJ Harvey, no hneď dodáva, že gitarovej hudbe nikdy neprišla na chuť. 

„Veronika si to všimla, pozrela si hudbu na jeho stránke, zapáčilo sa jej to a oslovila ho, či by jej nepomohol s elektronickými podkladmi.

So slovenskými textami sa najprv trápila a podľa jej slov nevedela dať dokopy duchaplnú skladbu. „Vždy som chcela písať po slovensky, no keď začneš v dvanástich a spievaš o holuboch a námestiach, tak je dosť nepublikovateľné. Bola som na seba prísna a nechcela som sa tým chváliť. Tak som sa rozhodla pre anglické texty, ktoré mi šli ľahšie. Ale vedela som, že sa k slovenčine vrátim, len som musela prísť na to, ako napísať dobrý text, s ktorým by som bola spokojná,“ vysvetľuje Veronika 

Na strednej škole ju očarila elektronika, ktorú čoraz viac vkladala do svojich piesní.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite