Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako chutí radiácia

.michal Novota .kultúra .knižnica

Ráno 28. apríla 1986, jadrová elektráreň vo švédskom Forsmarku. Do práce prichádzajú zamestnanci na novú zmenu. V noci pršalo. Ten dážď si budú pamätať do smrti.

Ako chutí radiácia

pred vstupom na pracovisko musia zamestnanci elektrárne prejsť dozimetrickou kontrolou. Meracie prístroje sa idú zblázniť. Na zvrškoch zamestnancov „svieti“ radiácia. Najviac jej namerajú na topánkach, ktoré prešli po mokrých chodníkoch a cez kaluže. Nastáva panika, došlo hádam k úniku radiácie z prísne kontrolovanej elektrárne? Vystrašení Švédi ešte netušia, že sú prvými zahraničnými svedkami nevyhlásenej vojny, ktorej epicentrum vypuklo pred dvoma dňami 1 100 kilometrov odtiaľto, pri mestečku Pripjať v sovietskej Ukrajine. 

Neskoro, spád tejto prvej a instantne prehratej bitky medzičasom stihol na celé generácie kontaminovať západnú časť Sovietskeho zväzu a rozptýliť rakovinový mor v širšom eurázijskom okruhu. V hlavnom meste sovietskej Ukrajiny, v Kyjeve, vtedy súdruhovia chystajú prvomájové oslavy pod holým nebom. Akoby sa nič nestalo. Aj u nás vtedy spŕchlo, deti sa hrali na pieskoviskách a stavali koláčiky ochutené o rádioaktívne stroncium a cézium.

Sovietsky zväz sa zrodil v chaose a terore občianskej vojny, metastázoval vo vojne proti vlastným občanom – triednym nepriateľom. A spustil masovo a priemyselne vraždenú stalinskú mašinériu. Potom zakúsil boj o prežitie vo Veľkej vlasteneckej vojne, kde sa prvý raz objavuje ten zvrátený sovietsky (dnes ruský) zvyk rýpať sa vo vlastnom utrpení a v obetiach ako vo vlastných nahnitých vnútornostiach s gustom posadnutého labužníka. Akoby vyhrať vojnu nestačilo. Namiesto milosrdného mierového zabúdania ju sovietski občania mali pretrpieť a vyhrávať každý deň. Z hriechu sa stala cnosť. Vždy sa našiel nový súper. Tým posledným nebol imperialistický Západ v studenej vojne, ale horúci jadrový reaktor rozprášený po celej Európe, pýcha sovietskej vedy a techniky. 

„Skupina hasičov hrá jeden deň karty a uťahuje si zo života, aby v rovnaký večer videla, ako im pľuzgiere prestupujú celým telom.“

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite