Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pol Pot je nám až príliš blízky

.marína Gálisová .kultúra .knižnica

V roku 1975 ovládli Kambodžu Červení Khméri. Povstalci, ktorí vraj chceli vrátiť krajine dôstojnosť – očistiť ju od kolonializmu. Svet im na to skočil. A Červení Khméri zavraždili až dva milióny vlastných krajanov.

často sa pýtame, ako je možné spáchať také zverstvá. No ešte závažnejšia otázka znie, ako je možné byť voči zverstvám slepý. Pol Pot bol páchateľom, ale časť sveta jeho zločiny zľahčovala, kryla alebo... nevidela?

výčitky svedomia

Dlho bol pre svet usmiatym vládcom, ktorý robí, čo môže, aby vytrhol svoju vlasť z biedy. A keďže kambodžskú biedu spôsobil aj kolonializmus, mnohí európski intelektuáli, najmä ľavicoví, cítili v tejto súvislosti výčitky svedomia. Preto nechceli kritizovať Pol Pota – ochotne ho oslavovali ako lídra, ktorého si vyvolil kambodžský ľud. No tento ľud pod Pol Potovou vládou hynul.

Ako mohli byť takí slepí? A kto vlastne boli tí, čo na Západe Pol Pota obhajovali? Syn dvoch takýchto ľudí, Peter Fröberg Idling, o tom napísal knihu Pol Potov úsmev. Vydaril sa mu pôsobivý a  objektívny pohľad na brutalitu Pol Pota, ale aj na naivitu jeho západných prívržencov.

Sedíme s autorom v pokojnej kaviarni a kniha Pol Potov úsmev leží na stole medzi nami. Zverstvá, o ktorých sa v nej píše, akoby sa odohrali v inej galaxii.

„Moji rodičia podporovali Pol Pota, ale neboli komunisti,“ hovorí mi na začiatok Peter Fröberg Idling. „Boli aktívni vo švédskych pacifistických kruhoch a podporovali boj Kambodžanov za nezávislosť. Do Pol Pota vkladali veľké nádeje. Ich postoj, to bola čistá utópia, sen, v ktorého uskutočnenie dúfali. Pre mňa to bolo zvláštne, lebo keď som v dospelosti prišiel do Kambože a žil som tam, bolo to ako vidieť ruiny tejto utópie.“ Idling, švédsky právnik a spisovateľ, sa do písania Pol Potovho úsmevu pustil z osobných dôvodov. Potreboval pochopiť, ako mohli jeho rodičia a mnohí iní stáť na strane zla. „Kambodžu si idealizovali, ale nikdy v nej neboli,“ vysvetľuje.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite