keď chcel Edgar Allan Poe v básni Havran zobraziť úzkosť a temnotu, docielil to citovo zafarbenými slovami, ktoré ponurú atmosféru vyvolali podvedome. Keď chcel o vyše 170 rokov neskôr britský komik Ricky Gervais pre zmenu čo najpresnejšie poukázať na povrchnosť hudobného priemyslu, zvolil si podobný postup. Na albume svojho alter ega Davida Brenta (ktorý vychádza v spojitosti s filmom o Brentovi) si cielene vybral najpatetickejšie afekty hudobného sveta, aby ich rozvinul do dvadsaťpiesňového (!
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.