depresívna Donatella, ktorá trpí ťaživým tajomstvom a spočiatku sotva prehovorí, a urečnená, zábavná, i keď podobne nešťastná Beatrice, ktorá ukážkovo ilustruje to, čo psychiatrické učebnice označujú ako pseudologia phantastica, teda patologické spriadanie nepravdivých a fantastických myšlienok, ktorým aj sama verí.
Vo filme ide o uskutočnenie skrytých, no veľmi silných túžob tejto dvojice. Aj keď nie preto ujdú z psychiatrickej liečebne, ale počas ich úteku sa im odrazu rozvíjajú možnosti, ako si užiť nielen slobodu, ale opäť zasiahnuť do svojich predchádzajúcich životov.
Pod kožou človeka s duševnou poruchou sa dá často až príliš silno nahmatať nešťastný osud, ktorý sa na tom, čo medicínsky klasifikujeme ako patológiu, značne podpísal.
Je až príliš zviazaná so životným príbehom človeka, a preto si ju často romantizujeme. Filmová kultúra nám rada ponúka idealizované verzie šialenstva, pri ktorých si niektorí z nás povzdychnú „ach, tí musia byť šťastní“, „tí ale majú bohatý a krásny svet“. V duševnej poruche sa však predovšetkým skrýva bolesť a tragédia, i keby ňou bola epizóda mánie, ktorá navonok srší smiechom, činorodosťou či pocitom preplnenia energiou.
„Filmy hovoria jasnou rečou, že tu ľudia s duševnými poruchami sú, že majú svoje špecifické ťažkosti.“
Hoci nám filmy málokedy dokážu priblížiť drsnú realitu duševných porúch a veľakrát narábajú so stereotypmi, ktorých sa môže divák zachytiť ako niečoho známeho, aj tak je dôležité, že ju zobrazujú, i keď často v komických kontextoch. Je do nich vložený nielen atraktívny príbeh, vykoľajenie zo stereotypov a konvencií bežného života, ale aj silný komunikačný signál.
Hovoria jasnou rečou, že tu ľudia s duševnými poruchami sú, že majú svoje špecifické ťažkosti, pričom niektoré z nich možno dešifrovať už i z filmu, a že sa ich máme snažiť v prvom rade pochopiť a prijať takých, akí sú. Sympatie k dvom hrdinkám v kúsku Šialene šťastná stimulujú pozitívne a destigmatizačné naladenie i voči podobne trpiacim vôkol nás.
Vo filmoch sa tiež často zvykne ironizovať a karikovať samotný psychiater, pričom psychiatria sa zobrazuje ako plná chladu a cynizmu. Tento film však krásne stvárňuje úprimnú starostlivosť, ochotný záujem a emocionálnu angažovanosť psychiatrického personálu. Napriek tragickým osudom hlavných postáv a ich otáznej perspektíve je to zároveň skvelá komédia, v ktorej o horko-sladkosť naozaj nie je núdza!
michal Patarák
Je psychiater, s duševnými poruchami sa stretáva denne. Filmy o nich ho vždy nanovo nútia premýšľať o ich podstate.