Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hádaj, kto nám zavolá pri večeri

.zuzana Mojžišová .kultúra .kritika

Taliansky režisér Paolo Genovese (1966) u nás nie je veľmi známy, to sa však v týchto týždňoch mení, jeho najčerstvejší film Úplní cudzinci totiž boduje nielen v artových kinách, ale aj v multiplexoch – a to sa zas tak často nestáva.

Hádaj, kto nám zavolá pri večeri

riman Genovese pôvodne vyštudoval ekonómiu, následne sa niekoľko rokov venoval – s filmovým režisérom Lucom Minierim – tvorbe reklám a (úspešných) televíznych seriálov, v nultých rokoch spolu nakrútili aj štyri celovečerné snímky, všetko komédie. V tomto žánrovom vymedzení pokračovali obaja aj po tom, čo sa ich autorské cesty rozišli. Jedna komédia za druhou. Raz tu máme troch kamarátov v santaklausovskom oblečení, ktorých polícia zatkne a obviní z pokusu o krádež (La banda dei babbi natale, 2010), potom zas muž organizuje perfektnú vianočnú oslavu pre svoju dokonalú rodinu, lenže, ako inak, ukáže sa, že vôbec jedna nie je perfektná a druhá dokonalá (Una famiglia perfetta, 2012).

„Jedna naháňa zlodeja, druhú opustila priateľka, tretia ľúbi starého ženáča.“

Prvýkrát na seba Genovese upozornil výraznejšie aj v medzinárodnom meradle filmom Nedospelí (2012) – na jeho počiatku zopár štyridsiatnikov, voľakedy nerozlučných kamarátov, dostane od úradov prípis, že si musia zopakovať maturitnú skúšku. Stretnutie po rokoch všeličo na povrch vyplaví. Úspech filmu vyprovokoval režiséra na nakrútenie pokračovania (Immaturi – Il viagio, 2012), ale to už až tak dobre nedopadlo. Vo filme Tutta colpa di Freud (2014) sa psychoanalytik zaoberá troma pacientkami – žiaľ – svojimi troma dcérami. Jedna naháňa zlodeja, druhú opustila priateľka, tretia ľúbi starého ženáča. V tomto prípade fakt za všetko môže Sigmund...

priatelia a mobily

Už v spomenutom, hoci len celkom povrchne útržkovitom načrtnutí kontúr Genoveseho tvorby, badať niekoľko príbuzností, ktoré charakterizujú tematické a ideové ihrisko, na ktorom sa autor pohybuje. Komédia je bez debaty trade mark, ale potom tu máme aj vzťahové prepletence pomerne útleho a v danom príbehu nemenného počtu osôb, detinskosť ľudí, neschopnosť mnohých dospieť, objavuje sa liečiteľ/ka duší, premieľajú sa vzťahy rodičov a detí, homosexualita. Veci zásadne nedopadnú tak, ako by sa vopred mohlo javiť, nielen osud mieša nepredvídateľne karty, aj samotné postavy. Postavy často akoby uväznené v malom počte priestorov, „prinajhoršom“ – ako v prípade Úplných cudzincov – vlastne iba v priestore jednom- jedinom. Trošku to budí dojem divadla, tých dosiek, ktoré znamenajú svet. Genovese vie – ľahko a vtipne – veľa povedať o tých doskách.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite