Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prosím, vydrž!

.denisa Gdovinová .kultúra .zásah

Pamätám si na to dobre. Bolo ich vtedy okolo stola viac, ale vždy som čakala aj tak najmä na moment, keď sa ozve Lasica alebo Dančiak. Pomaly a sebaisto povedia maximálne tri slová a všetci sa smejú najdlhšie. 

mala som šestnásť a šťastie na kamarátov, s ktorými sme sa nadšene bavili o svete. Partizánsky sme nadávali na Fica, dokonca sme sa už vtedy smiali z konšpiračných teórií. Raz za týždeň som si preto musela vždy pozrieť Sedem s.r.o., aby som načerpala tie najnovšie spoločenské vtipy a vedela machrovať. Bavilo ma, že sa v telke niekto baví na tom, čo sa práve deje.

To, že „sedmička“ skončila, bol posledný klinec do rakvy televízie, ktorý som zabila po odchode na internát. Láskavosť spomienkového optimizmu ma však obliala, keď som pred pár týždňami znova videla Eňu Vacvalovú v novej verzii Sedem.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite