Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Novinárov román

.martin Mojžiš .kultúra .literatúra

Na prednej strane obálky sú citované slová Václava Havla. Na zadnej strane obálky sú spomínané slová Miloša Zemana. Medzi prednou a zadnou stranou obálky je román Ferdinanda Peroutku.

Novinárov román Ferdinand Peroutka: Oblak a valčík, Zeď, 2016.

václav Havel povedal, že Oblak a valčík je jeden z najlepších českých románov. Miloš Zeman povedal, že autor tohto románu je aj autorom článku s názvom Hitler je džentlmen. Zeman klamal. Svojím klamstvom pomohol oživiť záujem o Peroutku a tento záujem nakoniec viedol k novému vydaniu románu. Havel hovoril pravdu. Je to výborný román.

Pre tých z nás, ktorí poznajú Peroutku predovšetkým ako brilantného novinára, je to tak trochu prekvapením. Z doslovu Jiřího Peňása sa však dozvieme, že to v skutočnosti nijakým prekvapením nie je, pretože aj keď Peroutkovou vášňou bola politická publicistika, jeho bytostná túžba bola literárna. Príčinou toho, že svoju literárnu tvorbu tak dlho odkladal, môže byť podľa Peňása priateľstvo s Karlom Čapkom – pri takom priateľovi asi človek pociťuje istú zdržanlivosť v otázke tvorby vlastnej.

Či už to bolo kvôli Čapkovi, alebo nie, faktom je, že svoje dve divadelné hry napísal Peroutka až po porážke nacistického Nemecka a svoje dva romány až po emigrácii z komunistického Československa. Jeden z tých románov vznikol z jednej z tých hier. Volá sa Oblak a valčík.

theatrum mundi

Román nie je o oblakoch ani o valčíkoch. Je o vojne, o druhej svetovej vojne. Veľká časť sa odohráva v nemeckom koncentračnom tábore, o ktorom vedel Peroutka svoje – prakticky celú vojnu strávil ako väzeň v Dachau a Buchenwalde. Mnohé časti románu sa však odohrávajú na celkom iných miestach, od Berlína cez Prahu a Viedeň až po Stalingrad.

Spoločným výtvarným motívom je oblak visiaci nad krajinou. V divadelnej hre išlo zrejme o kulisu, ktorej obmieňaním sa menila nálada vyvolávaná samotnou scénou. Druhým opakovaným motívom, tentoraz hudobným, je Straussov valčík. Jeho neobmieňaním sa rôzne nálady jednotlivých dejstiev zrejme zosilňovali.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite