Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Oscar za najväčší gýč

.redakcia .kultúra

Náš filmový recenzent Juraj Malíček sa v noci netešil. Z jeho recenzie na najlepší film Moonlight a tiež na film Miesto pri mori, ktorý získal Oscara za scenár, je zrejmé prečo.

Oscar za najväčší gýč David Bornfriend/A24/AP/SITA Scéna z filmu Moonlight, ktorý včera v noci zvíťazil v kategórii Najlepší film roka 2016.

Moonlight (USA, 2106)

Chirone je mladý Afroameričan žijúci na pokraji sociálneho vylúčenia s matkou narkomankou. Kamaráti sa s veľkým maskulínnym Juanom, empatickým dobrákom, čo žije v peknom dome v monogamnom zväzku, až taká stredná trieda, žiadne sociálne vylúčenie, a živí sa poctivým predávaním drog. Chirone si myslí, že je homosexuál, ale asi ani nie je, len je introvert.

„Väčší umelecký gýč sme tu dávno nemali. Mimoriadne nepodarený, až v remeselnom slova zmysle zlý umelecký film.“

Celé to vyzerá, ako keby Spike Lee bral režisérske kurzy u Kena Loacha. Z filmu trčia ambície všetkými smermi až tak veľmi, že nič iné okrem ambícií už v ňom nezostalo. Jeho režisér a scenárista Barry Jenkins bodoval u kritikov už svojím prvým filmom Liek na melanchóliu, a teraz v druhom filme zo všetkého najviac ukazuje, že žiadny liek na melanchóliu nenašiel, naopak, je tu recidíva, melanchólia ako noha, afroamerický introvertný homosexuál ani nemôže nebyť melancholik a tento Jenkins za to dostal po Zlatom glóbuse aj Oscara.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite