opäť sa raz ukázalo, akou dôležitou persónou na takom prestížnom filmovom fóre, akým je nepochybne Berlínsky filmový festival, je šéf poroty. Rešpektovaný holandský svetobežník Paul Verhoeven jasne vyjadril svoj pohľad na hodnotenie devätnástky súťažných filmov a osvojili si ho aj zvyšní ôsmi členovia jury.
mlčanlivé tvory v bitúnku
Súkromie, láska a intimita tentoraz dostali výraznú prednosť pred politikou. Aspoň čo sa týka udelenia berlínskych medveďov. Najcennejšie ocenenie si odniesla Ildikó Enyedi za poetickú tragikomédiu Telo a duša (Teströl és lélekröl), ktorá sa stala prekvapujúcim, ale zaslúženým premiantom. Režisérkin hraný debut Moje 20. storočie (1989) získal Zlatú kameru v Cannes a neskôr ho zaradili aj medzi tucet najlepších snímok maďarskej filmovej histórie. Vo svojom šiestom hranom filme rozpráva o dvoch osamelých ľuďoch, ktorí sú schopní pokúsiť sa o kontakt iba prostredníctvom svojich snov. Prostredie bitúnku vyjadruje exemplárne miesto odcudzenia, ktoré vymedzuje vzťahy ľudí k zvieratám. Rozdielnosti medzi ľudskosťou a animálnosťou sú zobrazované nežne a poeticky, zašifrovane a záhadne.
Príbeh dvoch poškodených duší pokúšajúcich sa o zblíženie v nechápajúcom svete sa vyznačuje delikátnym psychologickým rozmerom a silným estetickým rukopisom. Subtílne rozprávanie osciluje medzi tragikomédiou a vzťahovou drámou ústiacou do emocionálnej obnaženosti a znepokojivého presahu. Majstrovská ukážka „malého veľkého“ filmu. Presvedčivé vyznenie umocňuje uhrančivá kamera, atmosféricky precízna hudobná kulisa a umiernené herecké výkony oslobodené od akejkoľvek falošnej dôvernosti. V úlohe psychicky labilnej inšpektorky mäsokvality Marie exceluje Alexandra Borbély z Nitry, ktorá potom, ako ju neprijali na VŠMU, skončila herecké štúdium v Budapešti a dnes patrí medzi vyhľadávané maďarské herečky. Finančného manažéra Endreho stvárnil neherec Géza Morcsányi, známy knižný vydavateľ.
nenaplnená, znepokojivá a materinská láska
Aj ďalšie tri ocenené filmy rozprávajú o mnohorakých podobenstvách lásky. Čilsko-americko-nemecko-španielska Fantastická žena (Una mujer fantástica) ašpirovala na viaceré ceny, jury jej prisúdila Strieborného medveďa za scenár. Ide o nenaplnený vzťah transsexuálky Mariny a o dvadsať rokov staršieho Orlanda, ktorý hneď v úvode náhle umiera. Nasleduje strastiplné, až ponižujúce sa vyrovnávanie mladej hrdinky s ďalším životom a existenciou, keď musí čeliť fyzickým i psychickým atakom zo strany príbuzných zosnulého a štátnych úradníkov. Emocionálne sugestívny film režiséra Sebastiana Lelia dômyselne kombinuje naliehavý naturalizmus s občasnými náznakmi fantázie v snahe dosiahnuť pôsobivý, až bolestný emocionálny efekt.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.