znalci tvrdia, že skutočné blues už neexistuje, ale to neznamená, že je úplne mŕtve. Stopy po ňom nájdeme takmer v každom modernom štýle. Ak by sme chceli napríklad napísať dejiny heavy metalu, musíme sa vrátiť až k blues. To platí aj pre hip-hop, R’n’B či rockovú hudbu. Z dnešnej generácie sa k blues hlási napríklad Jack White, The Black Keys alebo Gary Clark jr. Aj na Slovensku je pomerne zaujímavá bluesová scéna, no málokto zo súčasných umelcov vie hrať blues tak ako práve The Rolling Stones. Ich najnovší album Blue and Lonesome je dôkazom toho, že hranie blues je pre nich také samozrejmé ako dýchanie. To preto, že Jagger a spol., ktorí fungujú už viac ako päťdesiat rokov, nie sú len veľkými fanúšikmi tohto starého žánru, ale priamou súčasťou bluesovej histórie.
Blue and Lonesome je jeden z ich najlepších albumov vôbec, najmä vďaka tomu, že sa kapela na kolekcii dvanástich coververzií vrátila k svojim koreňom. No na to, aby sme pochopili význam a zmysel existencie tohto albumu, musíme sa vrátiť úplne na začiatok. Odkiaľ to tí Rolling Stones vôbec majú?
zrod blues
Blues vzniklo niekedy v devätnástom storočí na juhu USA. Išlo o hudbu afroamerických otrokov, ktorí do jednoduchej hudobnej formy, vychádzajúcej z afrických rytmov a opakujúcich sa sloganov a akordov, vkladali svoje utrpenie a túžbu po slobode. V začiatkoch sa blues hlavne spievalo, až neskôr sa začali využívať nástroje, najmä akustická gitara, ktorá dokázala vylúdiť ten správny bluesový kvílivý tón. Bez blues by dnešná popmusic vyzerala inak, ale na začiatku išlo o muziku, ktorá sa hrávala na úplnom okraji spoločnosti. Bola to hudba spodiny. Ozývala sa na večerných zábavách po odľahlých segregovaných baroch, kam nevkročila žiadna biela noha. Bluesové songy neboli len o trápení, často šlo zábavné pesničky, v ktorých sa spievalo o láske a sexe. Občas tieto songy smrdeli aj násilím alebo zločinom.
Táto hudba zaznamenala svoj vrchol v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia. Vďaka malým šelakovým platniam, ktoré sa šírili po južanských štátoch, mal blues aj svoje prvé veľké hviezdy. Najznámejšími hudobníkmi tých čias boli napríklad Robert Johnson, Skip James, Blind Willie McTell alebo Charlie Patton.
S príchodom nových žánrov, technologických možností a zhodou dejinných okolností, akou bola napríklad druhá svetová vojna, význam tohto štýlu začal postupne slabnúť, až takmer zanikol. K oživeniu blues pomohol veľký folkový revival medzi americkou intelektuálnou elitou, ktorá objavila staré nahrávky a pátrala po stratených bluesmanoch. Niektorí, ako napríklad Robert Johnson, boli už mŕtvi, iní hudobníci, ako Skip James alebo Son House, sa našli. Mnohí z nich nedržali gitaru v rukách aj tri desiatky rokov a zrazu boli hviezdami folkových festivalov.
Blues nezaniklo aj vďaka tomu, že hudobníci ako Muddy Waters boli súčasťou migračnej vlny Afroameričanov, ktorí sa z bavlníkových plantáží sťahovali do industriálnych častí na severe, kde hľadali prácu či lepší a spravodlivejší život. Jednou z destinácií bolo Chicago. Práve tam vzniklo chicagske blues, ktorého základ spočíval v tom, že bluesmani ako Muddy Waters, Jimmy Reed alebo Howlin Wolf si rýchlo osvojili elektrické gitary a silu blues šírili ďalej v kluboch a na uliciach, kde farba pleti už nezohrávala takú silnú úlohou ako na juhu. Hlavným vydavateľom tejto hudby sa stala chicagska značka Chess Records. Viedli ju bratia Leonard a Phil Chessovci, poľskí židovskí emigranti, ktorí utiekli z Európy pred rozmáhajúcim sa nacizmom. S čiernymi bluesmanmi si pomerne ľahko porozumeli. Aj keď obe strany pochádzali z iných končín sveta a kultúr, v úteku za slobodou a lepším životom našli veľa spoločných bodov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.