ešte v polovici októbra vyšla pozoruhodná správa, že Chuck Berry oslávil skvelých 90 rokov a vyhlásil, že na budúci rok vydá nový album. Mal sa volať Chuck a malo ísť vôbec o prvú štúdiovú nahrávku po dlhej 38-ročnej pauze.
Dnes je však všetko inak. Hudobnú ikonu našli bez známok života v sobotu 18. marca okolo jednej hodiny poobede miestneho času v jeho dome v štáte Missouri. Pokusy o oživovanie boli, žiaľ, bez výsledku.
Pre nás tento rokenrolový velikán navždy zostane spojený s jeho vystúpením v lete 1993 na Devíne, ktoré sa z koncertu premenilo na nezabudnuteľný happening. Berry bol jednou z prvých legiend svetového rocku, ktorá zavítala do Bratislavy. Bolo načase. A to sa medzitým rozpadlo Československo a od revolúcie prešli štyri roky.
devínske parkovisko
Keď sa po revolúcii otvorili hranice, mysleli sme si, že sloboda nám donesie so sebou aj koncerty západných hviezd, no svetoví hudobníci sa Bratislave v prvých rokoch vyhýbali. Takmer všetci chceli v tých časoch vystupovať v Prahe, ktorá bola lukratívnejšia, pretože bola hlavným mestom a mala svoju históriu. Aj po rozdelení Československa bola Bratislava pre svetových promotérov neznámym miestom, pred ktorým dávali radšej prednosť Viedni či Budapešti.
Veci sa začali meniť k lepšiemu, keď do hry vstúpila agentúra Rock Pop Jazz, ktorá vznikla po revolúcii s rozpadom Slovkoncertu. Tá okrem stabilných „džezákov“ robila začiatkom 90. rokov aj Bratislavskú lýru, no veľmi rýchlo pochopila, a to aj napriek silnej tradícii, že v ponovembrovom svete ide o mŕtvu záležitosť. Agentúra sa spojila s francúzskym promotérom, s ktorým sa v lete 1993 rozhodli spraviť vlastný festival, ktorého súčasťou bol aj hudobný veľtrh. „Hľadali sme spôsob, ako to urobiť. Rok predtým sme na lýre robili dvojkoncert Boya Georgea a skupiny Oceán. Mali sme plno, no deň predtým tam hrala skupina Saga, ktorá až tak nezabrala. Pochopili sme, že musíme ísť čo najbližšie k ľuďom. Potrebovali sme dobré meno. Vtedy sme dostali od našich rakúskych priateľov tip na koncert Chucka Berryho,“ spomína Pavel Daněk, ktorého fanúšikovia Deža Ursinyho poznajú ako jeho dvorného basgitaristu z raných artrockových albumov.
„Načo mi je vlastná kapela? Každý na svete predsa pozná pesničky Chucka Berryho,“ tvrdil velikán rokenrolu a mal pravdu.
Vystúpenie nebolo drahé, koncert rokenrolového velikána vyšiel od 15- do 20-tisíc dolárov a agentúra, ktorá si medzitým skrátila meno na Rock Pop, začala hľadať priestor. „Pavol Hammel vtedy býval na Devíne a navrhol, aby sme to spravili na ploche pod hradom. Vtedy tam ešte nebol hotel, bolo to veľké parkovisko so zopár bufetmi, kde sa točili autobusy,“ dodáva Daněk. Agentúra sa rozhodla, že koncert bude zadarmo, pretože ak by celý priestor ohradili a vyberali vstupné, bolo by to také nákladné, že by aj tak skončili na nule. Vstup bol voľný, pretože nakoniec všetko zatiahli sponzori.
načo kapela?
V čase, keď Chuck Berry dorazil do Bratislavy, už bol v podstate revivalom, ktorý obiehal svet so svojou šou plnou hitov, no stále sa mu darilo roznecovať iskru jeho niekdajšej slávy z druhej polovice 50. rokov, keď tento afroamerický umelec stál pri zrode rokenrolu. Pre mladú generáciu bol Chuck Berry rovnako dôležitý ako Elvis. Aj on vedel rozpútať divokú šou, ktorej súčasťou bola jeho legendárna kačacia chôdza.
Na rozdiel od Elvisa si však Berry skladal vlastné piesne, bol aj sólovým gitaristom. Aj keď jeho hviezda začala neskôr blednúť, pre nasledujúce generácie sa stal ikonou. Jeho piesne hrali Beatles, Beach Boys, Rolling Stones alebo Grateful Dead. Koncom 80. rokov sa pripomenul dokumentom Hail! Hail! Rock ‘n‘ Roll, ktorý sa hral aj v našich kinách. Spomínate si, ako v jednej scéne týral a ponižoval Keitha Richardsa z Rolling Stones ako kapelníka jeho sprievodnej skupiny? To si mohol dovoliť len Chuck.
Rokenroloví pionieri si nikdy nezarobili toľko, aby mohli v dôchodkovom veku odpočívať na priedomí, a tak boli často na cestách. Chuck Berry bol v hudobnej brandži známy tým, že sa nerád delil o honorár s ostatnými hudobníkmi. Na koncertoch preto využíval kapely, ktoré mu zostavili miestni promotéri. Stávalo sa, že s hudobníkmi sa prvýkrát stretol až na pódiu. „Načo mi je vlastná kapela? Každý na svete predsa pozná pesničky Chucka Berryho,“ tvrdil velikán rokenrolu a mal pravdu.
Keď v rámci svetového turné dorazil 13. júna do Bratislavy, sprevádzali ho dvaja rakúski hudobníci (klavír a bicie) a americký basgitarista. Limuzína ho doviezla pod Devín, kde ho čakalo desaťtisícové publikum, ktoré sa predtým zabávalo aj na vystúpeniach Temo & The Bubble Bumm! Beermaster‘s Boosters, Money Factor alebo francúzskych FFF. Bola tam aj jedna španielska kapela, no nik z priamych účastníkov si dnes nevie vybaviť jej meno.
„Prezliekol sa v zadnej miestnosti krčmy na parkovisku, vyšiel na pódium a odpálil všetky svoje hity.“
Pavel Daněk spomína, že Chuck Berry bol v osobnej komunikácii príjemný a nemal s ničím problém. Ani s tým, že sa musel prezliecť v zadnej miestnosti krčmy na parkovisku. Potom vyšiel na pódium a odpálil všetky svoje najväčšie hity ako Johnny B. Goode, Roll Over Beethoven či Sweet Little Sixteen. Počas koncertu praskol strunu a zvyšok piesne dohral na klavíri. Jednej dievčine sa podarilo dostať na pódium a s Chuckom si zatancovala. Odozva publika bola taká prajná, že dal nakoniec ešte tri prídavky. Spravil tak prvýkrát po desiatich rokoch. „Ešte niekoľko rokov potom mnohí spomínali na výbornú atmosféru. Koncert bol dobrý, kapela hrala dobre a starý pán stále cítil rokenrol,“ hovorí Daněk. Bolo to aj napriek tomu, že z reproduktorov vedľa pódia vychádzal „príšerný“ zvuk, čo bolo spôsobené tým, že francúzski crossoveroví metalisti FFF boli takí hluční, že odpálili basové repráky. „Hrali tak nahlas, že sa sťažovala celá dedina,“ dodáva promotér.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.