Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Boh v jaskyni

.gilbert Keith Chesterton .kultúra

Príbeh človeka sa začína v jaskyni - aspoň podľa populárnych vedeckých predstáv. Ale aj druhá polovica ľudských dejín, ktorá je ako stvorenie nového sveta, sa začína v jaskyni.

Boh v jaskyni Profimedia.sk Pieter Brueghel mladší: Klaňanie sa troch kráľov.

Bolo to v jaskyni, ktorú využívali horali okolo Betlehemu, v jaskyni, do akých aj dnes stále v noci zaháňajú dobytok. V takejto jaskyni sa k dobytku ukryli dvaja ľudia bez domova, pár, ktorý sa uchýlil pod zem, pretože pred nimi zabuchli dvere preplneného hostinca. Tu, pod nohami okoloidúcich, v pivnici, v suteréne sveta, sa narodil Ježiš Kristus. Ale v tomto druhom stvorení je naozaj čosi symbolické: v koreňoch prehistorickej skaly alebo rohoch dobytka. Aj Boh bol človekom z jaskyne.

dieťa bez matky?

Množstvo legiend a literatúry, ktoré narastá a nikdy narastať neprestane, opakovalo a zdôrazňovalo ten prostý paradox: že ruky, ktoré vytvorili slnko a hviezdy, boli zrazu primalé, aby dosiahli na obrovské hlavy prizerajúceho sa dobytka. Na tomto paradoxe, dá sa azda povedať až na žarte, spočíva všetka literatúra našej viery.
Betlehem je skutočne miestom, kde sa stretávajú paradoxy a extrémy. Ale je aj miestom, odkiaľ vychádza ďalší aspekt poľudšťovania kresťanstva. Ak by svet chcel nájsť niečo, čo by nazval nekontroverzným aspektom kresťanstva, pravdepodobne by si vyvolil Vianoce. A predsa sú Vianoce prepojené s tým, čo sa pokladá za kontroverzný aspekt kresťanstva (aj keď nerozumiem prečo) – hovorím o úcte, ktorá sa preukazuje Panne Márii. Keď som bol chlapec, puritánskejšia generácia protestovala proti soške na kostole v našej farnosti, ktorá predstavovala Pannu s Dieťaťom. Po veľkých sporoch sa dospelo ku kompromisu: odstráneniu Dieťaťa. Človek by si myslel, že práve tým sa soška stala ešte väčším dôkazom takzvanej mariolatrie. Jedine že by bola matka považovaná za menej nebezpečnú, keď ju zbavia akejsi „zbrane“. Lenže ešte symbolickejšia sa ukázala praktická zložitosť tejto operácie. Sotva sa dá zo sošky matky „vysekať“ podoba novorodeného dieťaťa. Novorodené dieťa totiž sochár nemôže umiestniť do vzduchu – a vlastne nemožno mať vôbec samostatnú sošku novorodenca. A tak sa ani idea novorodeného dieťaťa nedá umiestniť do vzduchoprázdna, nedá sa o nej uvažovať bez toho, aby sme uvažovali aj o matke. Nemôžete navštíviť dieťa, ak nenavštívite jeho matku, nemôžete v bežnom ľudskom živote k dieťaťu pristúpiť, ak k nemu nepristupujete skrze matku. Ak máme teda vôbec uvažovať o Kristovi ako dieťati, je to jasné, tak ako to bolo jasné v dejinách. Buď musíme vynechať Krista z Vianoc, alebo Vianoce z Krista, alebo musíme priznať, že tie sväté hlavy sú príliš blízko jedna pri druhej, aby sa ich svätožiary nemiešali, neprelínali.

obrátenie vesmíru naruby

Dá sa povedať, že v tom zemskom záhybe či pukline v tých suchých sivých kopcoch sa stalo toto: celý vesmír sa obrátil naruby. Chcem tým povedať, že všetky oči, ktoré boli dovtedy obrátené smerom von k tomu najväčšiemu, sa teraz obrátili dovnútra, k tomu najmenšiemu. Je to pravda v tom zmysle, že Boh, ktorý bol naokolo, sa zrazu ocitol v strede, a stred je nekonečne malý. Je pravda, že spirituálna špirála sa odvtedy stáča dovnútra, nie von, a že v tom zmysle je dostredivá, nie odstredivá. Viera sa stáva, a to nielen v jednom zmysle toho slova, náboženstvom malých vecí. Ale tradície viery v umení a literatúre či ľudovom rozprávaní už dávno dostatočne svedčili o tomto paradoxe posvätného, čo sa ocitlo v kolíske. Azda však rovnako jasne nezdôraznili význam toho, že posvätné bolo zrazu v jaskyni. A naozaj, tradícia jaskyňu až tak zreteľne nezdôraznila. Je známe, že betlehemská scéna sa zobrazovala v každom možnom prostredí a období, uprostred rôznej krajiny i architektúry, a je vlastne krásne a obdivuhodné, že ľudia si ju predstavovali rozlične, podľa vlastných tradícií a individuálneho vkusu. No hoci všetci si uvedomili, že sa odohrala v stajni, nie mnohým došlo, že to bola vlastne jaskyňa. Niektorí kritici dokonca nemúdro predpokladajú, že medzi stajňou a jaskyňou je rozpor, a v tom prípade zrejme nevedia veľa o jaskyniach či stajniach v Palestíne. Jaskyňa sa však rozhodne nevyskytovala tak často medzi faktmi obklopujúcimi prvé Vianoce, ako iné symboly.

revolúcia spod zeme

Prečo? Dôvodom je zrejme povaha toho nového stvoreného sveta. Akoby sme mali ťažkosti vnímať nový rozmer. Kristus sa nenarodil iba na svete, na jeho rovine, narodil sa dokonca nižšie, ako leží tento svet. Prvé dejstvo božskej drámy sa odohralo nie na javisku nad divákom, ale na tmavej a zahalenej, pred zrakmi ukrytej scéne, a takáto idea sa veľmi ťažko vyjadruje aj najskromnejšími umeleckými prostriedkami. Je to idea simultánnych udalostí na rôznych úrovniach života. Mohlo sa o to azda pokúsiť archaickejšie, dekoratívne stredoveké umenie. No čím viac vedeli umelci o realizme a o perspektíve, tým menej mohli zobraziť zároveň anjelov na nebesiach, pastierov na horách a slávu v tme pod tými horami. Betlehem bol tým nebom, ktoré sa ocitlo pod zemou.

Už v tom je náznak revolúcie, akoby sa svet obracal hore nohami. Márne by sme sa pokúšali povedať niečo výstižné alebo nové o zmene, ktorú tento koncept božstva narodeného ako vyhnanec, ba až mimo zákona, priniesol pre koncepciu zákona a jeho povinností voči chudobným, voči vyhnancom. Je hlboká pravda, že od tej chvíle už nemohli existovať skutoční otroci. Jednotlivci začali byť dôležití tak, ako nemôže byť dôležitý žiadny nástroj.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite