Rozsiahlejší článok o slovenských ikonopiscoch nájdete vo vianočnom dvojčísle .týždňa. Tu by som rád pripojil pár slov navyše. Keď som o ikonách hovoril s Košičankou Luciou Jurgovou, s nadšením rozprávala o ikonopiseckom kurze, ktorý viedol Theodoros Papadopoulos. Priniesla so sebou aj podnetný textový výklad byzantskej ikonografie, ktorý pripravil Theodoros pre svojich študentov. Rád by som z neho spomenul niekoľko zaujímavých pasáží.
zrušenie času
Prvé, čo ma zaujalo, je práca s časom. Na ikone časová postupnosť neexistuje: „Minulosť, prítomnosť i budúcnosť sa odohrávajú vo večnom Teraz.“ Viacero udalostí, ktoré sa odohrali postupne, sú na ikone zachytené súčasne. Za ukážkový príklad považuje Theodoros ikonu Narodenia Pána. „Vidíme tu Pannu Máriu, Krista, anjelov, pastierov, Jozefa, ktorý je prekvapený Máriiným tehotenstvom a má o nej pochybnosti, vidíme pastiera, ktorý sa rozpráva s Jozefom, vidíme príchod Mesiáša.“ Všetky tieto udalosti sú zhromaždené v jedinom obraze naraz. A nejde len o udalosti, ktoré sa odohrali krátko po sebe, približne v tom istom čase. Theodoros pokračuje vo svojom výklade: „Vidíme, že dieťa má namiesto plienok oblečený plátenný pohrebný rubáš. Je to ten pohrebný rubáš, do ktorého bol Kristus zavinutý v čase jeho ukladania do hrobu. Je to ten pohrebný rubáš, ktorý ženy, ktoré niesli myrhu, našli zvinutý v jeho hrobe. Na ikone Narodenia Pána je Kristus dieťaťom, ktoré raz za nás zomrie. Takže toto dieťa, ktoré sa práve narodilo, sa pripravuje na to, že raz bude ukrižované a zomrie... Zároveň aj postieľka, do ktorej ho vkladá Mária, je hrobom. Je to hrob, do ktorého Kristus vstupuje, aby z neho vstal z mŕtvych.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.