Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mrazivý svet Jefima Zozuľu

.juraj Kušnierik .kultúra

Sarkastické, antiutopické poviedky Moskovčana, člena „odeskej školy” Jefima Zozuľu sú objavom. Prekvapivým, fascinujúcim, mrazivým.

Mrazivý svet Jefima Zozuľu Michael Nicholson/Corbis/profimedia El Lisiciki: Červeným klinom bi bielych (1919)

občania!” kázal každú nedeľu. „Drahí občania! Dúfajte! Nadíde čas, keď sa ťažká situácia zmení. Opäť uzrieme slnko a nebo. Verte! Verte! Najdôležitejšie je veriť a dúfať!” To hovorí minister nádeje vo vláde pokory. Tá vládla Hlavnému mestu po tom, ako nepriateľ toto mesto porazil a ponížil, pritom vo svojej blahosklonnosti umožnil Hlavnému mestu žiť ďalej tak ako doteraz (dokonca aj s demokratickými inštitúciami), len nad samotné mesto si postavil svoje vlastné mesto, vďaka čomu obyvatelia porazeného Hlavného mesta žijú v tme.

„Brat môj (tak sa oslovovali v štúdiu), brat môj, mýlite sa! Aj obyčajný človek môže byť dobrý. Musí len chcieť. Musí popracovať na svojom zdokonaľovaní. Veľký moralista Lev Tolstoj to nanajvýš úspešne hlásal v mnohých svojich prácach. Buďte trpezlivý, brat môj, horlivo študujte v našom štúdiu a bude z vás, ako si to sám želáte, príjemný človek.” To hovorí riaditeľ Štúdia lásky k človeku jednému zo svojich študentov. Do Štúdia prichádzali ľudia, aby sa naučili – láske k človeku.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite