tento rok to schytal Grape. Predtým pravidelne Topfest či prakticky každý slovenský festival s výnimkou Pohody. Celá festivalová generácia pohodových Slovákov odchovaná na bezplatnej pitnej vode a voňavých splachovacích toaletách totiž vytvára vskutku unikátny paradox. Aj v svetovom kontexte. Slovenskí festivaloví návštevníci považujú za samozrejmé veci, na ktoré organizátori väčšiny zahraničných festivalov zvysoka kašlú. Moderované debaty o spoločenských témach? Široká ponuka jedál a nápojov? Detské centrum? Kolotoče? Prosím vás. Prišli ste predsa na hudobný festival.
A tak rok čo rok žasneme v zahraničí nad tým, čo všetko sa dá z rovnice vynechať, aby sa dal výsledok stále nazvať hudobným festivalom. Pred dvoma rokmi to na krakovskom Coke Live Music festivale vyzeralo na tú úplne najzákladnejšiu verziu. Stanové mestečko s jedným občerstvovacím stánkom a dve pódiá s dovedna štrnástimi účinkujúcimi na periférii mesta. Hlavná občerstvovacia zóna prísne oddelená od ostatných – žiadne vynášanie jedla alebo nápojov k stanom či pod pódiá. Napriek tomu to však stálo za to – v priebehu dvoch dní by našinec toľko prvotriednych kapiel nevidel asi nikde inde. Hudba zvíťazila nad komfortom.
„Oplatilo sa cestovať na sever a zabojovať s rozmaznaným egom. Line-up krakovského Live Festivalu bol ešte luxusnejší než naposledy.“
Po ročnej prestávke sa svetová scéna do poľského mesta vrátila opäť. Za ešte skromnejších podmienok. Z názvu festivalu vypadlo meno hlavného sponzora, celý areál sa ešte zmenšil a premiestnil do mestského parku Błonia. Stánkov s občerstvením bolo sotva desať a celý denný hudobný program trval dovedna sedem hodín. Napriek tomu sa opäť raz oplatilo cestovať na sever a zabojovať s rozmaznaným egom. Line-up krakovského Live Festivalu bol ešte luxusnejší než naposledy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.