Jeden americký kamarát mi raz spomínal, ako sa pred mnohými rokmi s priateľkou len tak bezcieľne túlal autom po Kalifornii a čírou náhodou sa dostal do údolia, kde na malom pódiu pre niekoľko stoviek ľudí hral Neil Young s kapelou a pár ďalších hudobníkov. Doteraz som sa nerozhodol, či to tomuto – ináč dôveryhodnému – človeku verím, ale isté je, že hneď, keď mi to povedal, chcel som sa na niečom takom zúčastniť.
A teraz sa mi to podarilo. Hoci namiesto údolia v Kalifornii to bol topoľový hájik na Morave a namiesto Younga vystupovali Seward či Korben Dallas. To ostatné však bolo rovnaké: príjemný čas s výbornou hudbou, s krásnymi ľuďmi, v príjemnom prostredí. Nikde sa netreba ponáhľať, len v tieni topoľov počúvať, dívať sa, debatovať, chutné jedlo zapíjať hoštětínskym moštom a domácou slivovicou.
.z čoho sa skladá dobrý festival?
Začína sa to – ako skoro všetko v živote – ľuďmi, ktorí festival organizujú. Festivaly Glastonbury, Roskilde, Pohoda, Colours, Sziget či, povedzme, Vrbovské vetry alebo Žákovic Open vznikli tak, že niekoľko málo ľudí sa rozhodlo spríjemniť si život a stráviť pár dní s hudbou, ktorú majú radi. Títo ľudia majú nejaký vkus, ktorý sa odráža v hudbe, čo na festivale znie.
Festivaly Glastonbury, Roskilde, Pohoda, Colours, Sziget či, povedzme, Vrbovské vetry alebo Žákovic Open vznikli tak, že niekoľko málo ľudí sa rozhodlo spríjemniť si život a stráviť pár dní s hudbou, ktorú majú radi.
Hudobný program – teda, ako sa zvykne hovoriť „line up” – je to, čo dáva každému festivalu jeho charakter, tvár a atmosféru. A nielen to: line up vyberá ľudí, ktorí na festival prídu. A návštevníci festivalu zase výraznou mierou prispievajú k jeho atmosfére. Preto má úplne inú atmosféru Topfest a inú Pohoda, inú má Country Lodenica, inú Uprising a inú Východná.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.