Island, polovica 70. rokov. Televízia vysiela len šesť dní v týždni, v krajine je zakázaný predaj piva (zato predaj miestnej pálenky Brennivin je povolený), ekonomika postupne silnie, no hospodársky zázrak prelomu tisícročí je ešte ďaleko. Tristotisícový ostrovný štát navštevuje ročne okolo 50 tisíc turistov, zväčša vyhľadávajúcich dobrodružstvo v arktickej divočine (v súčasnosti ich je každý rok viac než milión).
Už vtedy však drvivá väčšina islandských detí chodí do hudobných škôl. Patrí medzi ne aj Gudmundurova dcéra Björk, teda Björk Gudmunsdóttir, ktorá v centre Reykjavíku chodí na flautu a klavír. Má 11 rokov, keď na školskom koncerte zaspieva vtedajší hit Tiny Charles I Love To Love. Nahrávka z koncertu sa dostane do islandského rozhlasu, kde sa stane hitom. O rok neskôr, v roku 1977, nahráva 12-ročná Björk svoj prvý album. Má názov Björk.
.rokk í Reykjavík
„Prvýkrát som Björk videl a počul spievať v škole, kde sme hrali s mojou kapelou Theyr,” spomína na prvé osobné stretnutie s Björk Sigtryggur „Siggi” Baldursson, neskorší dlhoročný spoluhráč speváčky v kapelách KUKL a The Sugarcubes. „Spievala tam so svojou kapelou, ktorá sa volala Exodus. Bolo to niekedy v roku 1981, Björk mala vtedy 16 rokov. Keď som to dieťa videl a počul, úplne mi to vyrazilo dych a chcel som vedieť, kto to do pekla je!
"Nepamätám sa presne, kde bol koncert Tappi Tíkarrass, na ktorom som ich prvýkrát videl, ale isté je, že Björk bola neprehliadnuteľná."
Zanechalo to vo mne hlboký dojem. Bol som šokovaný.” Exodus (kde hral na basgitare neskorší spoluhráč Laurie Anderson či Davida Sylviana Skúli Sverrisson) bola už druhá kapela talentovanej tínedžerky. Tá úplne prvá sa volala Spit and Snot a hrala priamočiary punk. Exodus hrala to, čomu sme v Československu hovorili džezrock.
O rok neskôr sa Björk vrátila k jednoduchšej hudbe a vytvorila svoju prvú známejšiu kapelu Tappi Tíkarrass. „Nepamätám sa presne, kde bol koncert Tappi Tíkarrass, na ktorom som ich prvýkrát videl, ale isté je, že Björk bola neprehliadnuteľná,” hovorí hudobný publicista, promotér a vydavateľ Ásmundur „Ási” Jonsson, ktorého Björk zvykne v rozhovoroch nazývať Krstným otcom islandskej alternatívnej hudby.
Práve s Tappi Tíkarrass sa Björk objavuje v legendárnom filme Fridrika Thóra Fridrikssona Rokk í Reykjavík. V detských minišatách, s narúžovanými lícami, drsným, dýchavičným hlasom a s veľkou charizmou spieva vo filme dve piesne. Keď sa na ňu pozeráte, Siggiho šoku a Ásiho záujmu ľahko porozumiete: mladých kapiel, ktoré hrajú svieži, punkom a novou vlnou strihnutý rokenrol je vo svete veľa, Björk však bola už vtedy zvláštna, výnimočná a ťažko napodobiteľná.
Keď v decembri 1983 vydali Tappi Tíkarrass svoj debutový album Miranda, kapela už neexistovala. V auguste toho istého roku totiž islandské verejnoprávne rádio nečakane zrušilo hudobnú reláciu, ktorú roky pripravoval Ási Jonsson. Posledné vysielanie sa Ási rozhodol „osláviť” živým koncertom jednorazovej superskupiny, do ktorej pozval členov najzaujímavejších alternatívnych kapiel, ktoré v tom čase na Islande pôsobili. Kapele dal názov Gott kvöld, čiže Dobrý večer a jej členmi boli okrem iných spevák a trubkár Einar Örn Benediktsson z kapely Purrkur Pillnikk, spomínaný bubeník Siggi z Theyr a speváčka Björk.
„Na to vystúpenie v rádiu v roku 1983 si pamätám celkom jasne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.