priestor-park medzi panelákmi na Fedákovej je síce štýlové miesto, fajn, o tom potom, ale priznám sa, že mne sa tá myšlienka zdala trochu príliš fanúšikovská a nejako horlivo som im s prípravami nepomohol. Vlastne, vôbec som im nepomohol. Našťastie, Juraj s Luciou si verili viac ako ja im a vybudovali úplne nevídané podujatie s názvom Spomienka na Deža. Trochu multižánrového, lebo súčasťou je vždy inštalácia umeleckého diela a sprievodný program. Týmto sa im ospravedlňujem za vtedajšie pochybnosti, lebo je to skvelé.
Marian JaslovskýMajo Slávka hral v dvoch formáciách
živá platforma
Dramaturgia festivalu je postavená na kultivovanom „anti‑mainstreame“ – na hudbe, ktorá je osobná, autentická, mimo komerčných trendov, a zároveň nesie ducha Deža Ursinyho: introvertnosť, hĺbku, civilnosť, umeleckú integritu. Od začiatku profiluje ako stretnutie hudobníkov, ktorí tvoria mimo komerčného prostredia a ich poslucháčov. Dramaturgia stojí na menách, ktoré majú autorský rukopis, často sú prepojené s alternatívou, art‑rockom, experimentom či civilným pesničkárstvom. Sú to známe, menej známe aj neznáme osobnosti, ktoré vedia niesť atmosféru intimity a sústredeného počúvania.
Dôležitým prvkom je úcta k Ursinyho poetike – nie v podobe nejakých coverov, ale v tom, že festival vyberá interpretov, ktorí pracujú s textovou hĺbkou a hudobnou poctivosťou. Dramaturgia je preto skôr kurátorská než „zábavová“.
Zároveň je tu jasná snaha o medzigeneračnosť: vedľa etablovaných autorov sa objavujú mladší hudobníci, ktorí nadväzujú na ursinyovskú líniu – pokojne aj cez elektroniku, ambient či experiment. Festival tak pôsobí ako živá platforma, nie ako pietna spomienka.
Marian JaslovskýPublikum Niny Kohout
čo sme stihli
Program bežal od poludnia, my sme prišli o piatej. O chvíľu začína projekt Piesne Mariána Vargu (Sisa Fehér – spev, Vladislav „Slnko“ Šarišský – klavír, Oskar Török – trúbka, Jozef Lupták – violoncello. Túto kapelu som videl viackrát a vždy ma poteší, ako krásne a kreatívne narábajú s krásnymi piesňami Mariána Vargu, ktoré považujem za to najlepšie, čo urobil (všetka česť Collegiu). Tu ich významovo posunú, tu dekonštruujú až do atonality, tu sa do nich ponoria ako do prídavkovej Vody. Hovoriť o tom, akí dobrí sú hudobníci a aká je Sisa Fehér skvelá výrazová speváčka by bolo asi úplne zbytočné.
komunita
Spomienka na Deža je komunitný festival. A veľmi pohodový. Ľudia si doniesli deky, skladacie stoličky, starší manželia, ktorí tu zrejme bývajú, vyniesli z bytu normálne kuchynské stoličky. Veteráni, hipsteri, mladí v obrovských nohaviciach (tí ma zvlášť potešili, že chodia aj na takéto) a rodiny, zahŕňajúce to všetko. Psíky, ktorí si to očividne užívajú tiež.
Marian JaslovskýPiesne Mariána Vargu
Ninu Kohout sledujem a uznávam už dlhší čas. Táto mladá speváčka, skladateľka a producentka je veľmi ďaleko vo všetkých troch spomenutých významoch. Skrátka zjavenie. Na jej sociálnej sieti som videl, že nacvičuje s bubeníkom a basgitaristom, čo je novinka, ale v Dúbravke vystúpila tradične: s podkladmi, klávesmi, gitarou a svojim otcom Petrom (Bez ladu a skladu, Autumnist), ktorý má v jej skladbách dôležitý priestor na klarinet, basklarinet a barytónsaxofón. Nina žije v Británii, kde študovala strednú aj vysokú školu a patrí tam. Patrí do kultúrnej krajiny.
naozajstný Ursiny
Potom na chvíľu odbehnem, odprevadiť priateľku, ktorá tam kúsok býva a vraciam sa na miesto. Medzitým sa to zmenilo na „ozajstný“ festival. V tme pod pódiom sa rytmicky pohybujú ľudia a na pódiu vystupuje Kubo Ursiny a Provisorium Dežove piesne. Kubo má hlas, akoby jeho hlasivky odliali podľa mustry jeho otca a intonačne mimoriadne náročné veci časom celkom bezpečne zvládol. Mal som z toho dobrý pocit. Kapela ma vyslovene bavila: Na klávesoch virtuóz Valér Miko, za bicími Majo Slávka a dvaja mladší členovia posádky, basgitarista Samuel Šamorjai a gitarista a vokalista Tomáš Michalčák. Potešený som bol hlavne pri výkonoch Mika a Michalčáka. Aj moderátor Oliver Rehák v záverečnom odhlásení povedal, že toto bol najlepší z celkom slušného počtu ich koncertov, ktoré videl.
Marian JaslovskýŽena s ovocím s hosťujúcou Lenkou Molčányiovou
žena s ovocím: Potrebný comeback
Majo Slávka ešte na pódiu ostal, aj keď praktikábel s jeho bicími technici posunuli bližšie k okraju pódia: Pripravovala sa skupina, ktorej je frontmanom. Projekt Žena s ovocím založili s gitaristom a skúseným producentom Andrejom Hruškom pred rokmi. Skvelý a jediný album vydali pred 16 rokmi a posledný koncert zahrali trinásť rokov dozadu. Spevákom bol Dano Heriban. Ten nás síce medzičasom šokujúco opustil, ale dvaja protagonisti sa rozhodli dať to dokopy a odznela aj pocta Heribanovi, jeho vysamplovaný hlas z tejto krásnej skladby. Plus ďalšie iné pekné, aj pomerne známy Kavárenský typ.
Mimoriadnou posilou je len 26-ročný hudobník, ktorý bravúrne zvláda basgitaru aj klávesy, úplne neznámy Juraj Námešný. Presnejšie, zatiaľ neznámy. Večná škoda, že vystúpenie bolo dramaticky skrátené predošlými problémami pri zvukových skúškach. Ale časomiera je pri koncertoch v obývaných zónach neúprosná. S triom si zahrala aj saxofonistka Lenka Molčányiová, ktorá inak pôsobí v USA, ale náhodou je v tomto čase na Slovensku. Apropo, Slávka je výborný spevák.
Keďže som si nedoniesol rybársku stoličku, telo sa ozvalo a navigovalo ma na odchod. To sa chystal Longital, ktorý uzatváral večer. Tak hádam niekedy nabudúce. A na Spomienke na Deža celkom určite. O rok bude desiaty jubilejný ročník festivalu.
A na záver treba povedať, že festival je bez vstupného.