raných dystopických románov sme si pripomenuli niekoľko: Pioniersky počin Jevgenija Zamjatina My (1920), ikonický Prekrásny nový svet Aldousa Huxleyho (1932), či poetický (ale mimoriadne nástojčivý) 451 stupňov Fahrenheita Raya Bradburyho (1953). Ale Orwell má oproti nim veľmi špecifické kvality. 

východiská

Román 1984 vyšiel  v roku 1949 a je nasiaknutý skúsenosťami jeho autora, ktorý bol antistalinistický ľavičiar. Aktívne sa zúčastnil španielskej občianskej vojny (1936–1937) ako dobrovoľník. Zažil represie, propagandu a zradu medzi spojencami, keď stalinisti potláčali iné ľavicové frakcie. Táto skúsenosť ho naučila, že totalita môže existovať aj pod zámienkou rovnosti a slobody. Sledoval sovietske čistky, kult osobnosti Stalina, manipuláciu histórie a jazyk propagandy. Videl paralely medzi fašistickým a komunistickým útlakom, čo ho viedlo k presvedčeniu, že moc korumpuje bez ohľadu na ideológiu. 

Tieto tézy opísal v románe Farma zvierat (1945). Orwell pracoval ako redaktor a komentátor, kde sa stretol s mechanizmami propagandy a informačnej manipulácie. Táto skúsenosť ho inšpirovala k myšlienke Ministerstva pravdy, kde hlavný hrdina falšuje historické záznamy. Orwell žil medzi robotníkmi, bezdomovcami a v kolóniách (napr. v Barme), čo ho naučilo vnímať mocenské štruktúry zospodu. Jeho dielo Na dne v Paríži a Londýne ukazuje citlivosť voči sociálnym nespravodlivostiam, ktoré sa v románe 1984 transformujú do dystopickej hierarchie Strany. No a napokon, román 1984 písal na ostrove Jura v Škótsku, sužovaný tuberkulózou a osamelosťou. Táto izolácia sa odráža v temnej atmosfére románu, kde je jednotlivec odrezaný od pravdy, lásky a dôvery.