stará hudba nie je vždy úplne láskavá k  vyjazdeným cestičkám v našej hlave, dosť často odbočí na zvláštne miesta. Často sa neviete do nej len tak položiť a užívať si. Aspoň ja to tak mám, vyrastal som v úplne inom hudobnom prostredí. Potom pri počúvaní premýšľam nad mnohými súvislosťami, hlava pracuje, emócie sú trochu v úzadí.  Preto som privítal úvodný koncert festivalu Viva Musica, ktorý patril svetoznámemu Janoska Ensemble. Je to súčasné, je to trochu jazz, ktorému rozumiem. A hlavne, bude to show.

Janoska Ensemble založili traja bratia z Bratislavy – Ondrej a Roman Janoska (husle) a František Janoska (klavír) – spolu s ich švagrom Juliusom Darvasom (kontrabas). Od začiatku sa orientovali na crossover klasiky, (gypsy) jazzu a všeličoho, napríklad latinskamerickej hudby či balkánskej hudby a túto fusion nazvali Janoška style. Týmto konceptom, postaveným na absolútne nekompromisnej virtuozite, doslova dobyli svet, hrali v najslávnejších koncertných sálach a spolupracovali s ultraTOP umelcami (spomeňme Bobbyho McFerrina, Al Jarreaua, Richarda Galliana a pod.). 

Nie som úplne cieľová skupina a v „Janoska style“ som celkom zorientovaný nebol, hlavne, nevedel som, do akej miery prerábajú originály.