pochádzaš z východu, z Vranova nad Topľou. Aké boli v detstve tvoje formatívne zážitky?

Od detstva som vlastne vedel kresliť, tak ma v škôlke celkom využívali, keď potrebovali niečo predkresliť. A dokonca aj komunikačne, bol som taký rozprávač. Mal som už vtedy rád príbehy. No a keď som šiel na základnú umeleckú školu, tak keď chalani hrali fucik, ja som riešil fauvizmus, lebo o tom pani učiteľka hovorila. Mali sme vďaka nej solídne základy histórie umenia. Ale zasa nechcem robiť zo seba nejakého veľkého frajera, maľoval som zátišia a krajinky pri Domaši. Potom som šiel na umeleckú priemyslovku do Košíc. Chcel som študovať grafiku, ale skončil som prvý pod čiarou, tak ma dali na aranžérstvo. Čiže som skončený aranžér.

to ste sa učili, ako zariadiť výklady?

Opäť som mal šťastie na pedagógov: učila ma pani Dagmar Juraniová, architektka, a tá bola veľký nadšenec architektúry. V tom čase vznikli odbojné centrá voči socialistickej šedi, ateliéry, ktoré sa snažili experimentovať, veľmi silné hniezdo týchto prúdov bol sever Čiech. Tam nás vodila a ukazovala nám vybrané kvalitné stavby. Všetky tieto vplyvy sa vo mne prepojili tak, že som sa hlásil na Umprumku – Vysokú školu umeleckopriemyslovú v Prahe, ale na scénografiu. Nevyšlo to a po dvojročnej vojne som šiel na architektúru na VŠMU. Študoval som v ateliéri Rasťa Janáka, čo bolo veľmi známe a dobré meno.

bol si v tom, že budeš pôsobiť ako architekt?

No, celkovo ma to až tak nechytilo, aj keď som študoval rekonštrukciu starých stavieb a to ma bavilo. Ale skôr veci ako dejiny architektúry. Potom začali pribúdať predmety ako statika a to už bolo horšie. Ale ja som sa už od prvého ročníka chytil na vtedajšie československé umelecké konfrontácie. S Gabom Hošovským, Milošom Novákom a starším kamarátom Rudom Sikorom sme založili skupinu Syzygia a začali sme chodiť po českých ateliéroch. Spoznal som Jirku Davida a ľudí okolo skupiny Tvrdohlaví. Toto bol prevodník, ktorý ma definitívne doviedol k maliarstvu. Čiže v druhom ročníku vysokej školy som mentálne skonvertoval na maľbu. Robil som skúšky, odovzdával som práce ako študent architektúry, ale hneď po revolúcii som skončil piaty ročník a prestúpil som spolu s Milošom do ateliéru Ruda Sikoru, ktorý vtedy na škole začínal ako pedagóg. My sme boli jeho prví študenti.