do galérie:
Oľga Bleyová – Smutné rozkoše
Ťažiskom výstavy priekopníčky slovenskej fotografie 20. storočia je séria fotografií z roku 1970, vytvorená pre zbierku poézie Básne o sne a smutné rozkoše. Tieto snímky zachytávajú prchavé momenty, v ktorých sa hmotný svet prelína s predstavivosťou, rozjímaním a túžbou. „Smutné rozkoše“ prechod od idealizmu k dezilúzii len nepozorujú, ale priamo ho inscenujú. Prostredníctvom prepojenia umeleckej a dokumentárnej fotografie, spolu s fragmentmi inštalácie, výstava skúma krehkú hranicu medzi snami a realitou, ako aj medzi očakávaniami a sklamaním. Myšlienka konceptu sa rozvíja ako odraz života umelkyne, formovaného osobnými históriami, s vláknami intímnych príbehov votkanými do jej diel.
kde: Galéria FOG, Kúpeľná 1, Bratislava
kedy: štv – so: 15:00 – 19:00
Karel Cudlín: Rustonka
Ak ste práve v Prahe ešte stihnete! Karel Cudlín na začiatku osemdesiatych rokov fotografoval robotníkov v prevádzke, kde sa ohýbali električkové koľaje. Zanedbané priemyselné prostredie normalizačných rokov je dokonalou kulisou pre hrabalovsky svojrázne postavy. Zaujímavosťou je, že Rustonova fabrika, založená v polovici devätnásteho storočia, sa nachádzala len pár stoviek metrov od miesta konania výstavy. Dnes už z nej nezostalo nič.
Ide o jednu z prvých ucelených (a ešte nevystavovaných) prác popredného českého fotografa – dokumentaristu z počiatkov jeho tvorby. Výstava sa končí už 26. mája.
kde: Synagóga na Palmovce, Ludmilina 4, Praha
kedy: denne 14:00 – 20:00
Trnka – příběh legendy
Prvá komplexná výstava Jiřího Trnku v Prahe od roku 1992 dáva možnosť objavovať menej známe ilustrácie kníh, bábky, dávne autorove novinové anekdoty, obrazy, v ktorých sa mu stal témou domov a divadlo, kvetinové zátišia, portréty blízkych, skúmavé autoportréty. Nechýbajú filmy, interaktívni sprievodcovia.
kde: Galerie Villa Pellé, Pelléova 10, Praha
kedy: ut – pi: 13.00 – 18.00, cez víkend: 11.00 – 18.00
do divadla:
Noc v Istanbule
Inscenácia v réžii Alžbety Vrzguly upozorňuje na tému násilia páchaného na ženách. Inscenácia je dramatickým debutom Kristiána Lazarčíka, inšpirovaným jeho oceňovanou poviedkou „Zrazenina“.
Počas dovolenky, ktorá pre mladú ženu znamená únik pred realitou, je jej súkromný intímny príbeh konfrontovaný s verejným diskurzom. V príbehu sa nenápadne pretínajú dve línie a vťahujú divákov do problematickej spoločenskej témy, ktorá buble pod povrchom rovnako na Slovensku ako aj v globálnom svete. Spoločenská a mocenská neochota zastaviť natlakovaný hrniec má však nedozierne následky pre ľudí ocitajúcich sa v neľahkých životných situáciách. Príbeh hlavnej postavy – Suky – je príbehom všetkých žien a mužov, ktorí sú obeťami bludných a zacyklených násilníckych vzťahov. Inscenácia otvára v slovenskom divadle problém, pred ktorým spoločnosť uteká, vyhýba sa mu, prípadne ho popiera.
„Žiaľ sme veľmi up to date,“ povedala pre plan.art Alžbeta Vrzgula. „Zároveň sme to riešili aj pri samotnom mene hlavnej postavy, lebo v Kristiánovej poviedke sa volá Suka, ale my sme zrazu vchádzali do kontextu, kedy jeden politik kričí na inú političku, že je suka. Rozmýšľali sme, či to tam nechať, ale vlastne nám to napokon prišlo ako absolútne symptomatické a presné. Aj v texte hry zaznieva, že násilie je návyk, že je to nejaký zaštepený gén, že je to tradícia, že je to slovenská tradičná rodina, o ktorej sa bavíme. A práve slabší alebo ľudia v takejto situácii potrebujú pomoc zvonku, čím sa dostávame k spoločenskej rovine. Potrebujú záchranné siete, potrebujú inštitucionálnu pomoc.“Dramaturgička Dáša Čiripová upozorňuje na fakt, že ide o jednu z prvých inscenácií, ktorá vôbec túto tému otvára. „Ja som veľmi rada, že som spolupracovala na inscenácii, mne sa Kristiánov jazyk páči. Je veľmi svieži, súčasný, je zároveň poetický, ale je aj krutý.“
K režijnému konceptu Alžbeta Vrzgula hovorí: „V rámci textu je autorka konfrontovaná so svojimi vnútornými hlasmi, so svojimi mladšími a staršími ja, odkiaľ vychádza a kam môže dôjsť. A ona sa nachádza práve v momente stredu dneška, momente, kedy už má prísť rozhodnutie, nejaký obrat. Pracovali sme so zrkadlením medzi hercami v rámci drobnej pohybovej štylizácie. Zároveň to prostredie, v ktorom inscenujeme, je peklo hotelového rezortu, od ktorého si sľubujeme oddych a že všetko bude jednoduché, ale práve nemôže byť, pretože ten, kto tam chce oddychovať, sme my a my nemáme doriešené privátne veci. To znamená, že nedokážeme nájsť oddych nikde. V scénografickom koncepte sa objavuje nekonečné niekoľkostupňové bazénové peklo, ako vtipná alúzia na nejakú babylonskú vežu Danteho pekla, pričom autorka sa chce z neho vynoriť. A čo je podľa mňa veľmi povzbudujúce, a kľudne to prezradím, nech sa ľudia neboja ísť na inscenáciu, že sa jej to podarí.“
kde: DPOH, Bratislava
kedy: 24. 5. o 19.00
Na medveďov!
Čo s nami robí strach? A ako sa to dá využiť? Kto je odvážnejší? Autor alebo divadlo, ktoré ho uvedie? Prvé profesionálne uvedenie jedinej celovečernej tragifrašky Jánosa Margittaia. Súčasné čítanie hry, ktorá mala ochotnícku premiéru v necpalskej kúrii na Silvestra 1922, v réžii Lukáša Brutovského, ktorý si hru vybral pretože sa mu páčila “ľahkosť, s akou Margittai prekračuje žánre, nadčasovosť jeho dadaistických a surrealistických výpožičiek”. Margittaiho pravnuk Július Blatnický, ktorý prednáša na Harvardovej univerzite, v rozhovore s dramaturgom Róbertom Mankoveckým na margo toho, že u nás je autor neznámy, povedal: „János Margittai je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej drámy, v univerzitnom Almanachu histórie slovenského divadla má priekopnícke a vizionárske postavenie. Napokon, je všeobecne známe, že inšpiroval, okrem mnohých iných, najmä Tennessee Williamsa a Edwarda Albeeho.“
kde: Slovenské komorné divadlo, Martin
kedy: 24. 5. o 18.30
do kina:
Kyslíková stanica
Skutočný príbeh krymsko-tatárskeho disidenta a aktivistu za práva krymských Tatárov Mustafy Dzhemileva, ktorý sa neskôr stal výraznou osobnosťou boja proti utláčaniu menšín. Dzhemilev kvôli svojej disidentskej činnosti bol niekoľkokrát odsúdený a označovaný za nepriateľa režimu. Ukrajinský režisér Ivan Tymchenko sa vo filme zameriava na rok 1980, kedy si Dzhemilev odpykáva ďalší trest v ďalekom Jakutsku. Kyslíková stanica, okrem života Mustafy Dzhemileva, prezentuje obdobie 80. rokov na Kryme, plné protestov a vzbúr odporcov sovietskeho režimu.
kde: Kino Lumière, Bratislava
kedy: 24. 5. o 18.20, 25. 5. o 20.10
z gauča:
Bezo mňa: Šesť tvárí Boba Dylana (DVD)
Nekonvenčný film Todda Haynesa približuje Boba Dylana cez šesť rôznych Dylanových “tvárí” Od mladého snaživého speváka k folkovému prorokovi v raných 60-tych rokoch v Greenwich Village. Od moderného Arthura Rimbauda k folkrockovému „Judášovi“. Šesť hercov a herečiek stvárňuje dylana, pričom sa ani jeden z nich nevolá Bob Dylan. Prvým z nich je Woody (Marcus Carl Franklin), ktorý sa tu predstavil ako mladík posadnutý tvorbou pesničkára Woodyho Guthrieho, ďalej Jack Rollins (Christian Bale), ako Dylan v akustickom období na začiatku jeho kariéry. Rovnaký herec hrá aj postavu pastora Johna zasadenú do obdobia Dylanovho kresťanského obdobia na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Ďalej je tu Arthur (Ben Whishaw), čo je kapitola fokusujúca na Boba Dylana-textára, básnika. Časť, v ktorej je hlavnou postavou Robbie Clark (Heath Ledger), sa zameriava na osobné problémy Dylana v polovici sedemdesiatych rokov a Billy (Richard Gere), je postavou/Dylanom z obdobia filmu Pat Garrett a Billy Kid. No a postava Jude Quinn (Cate Blanchett), ktorá stvárnila Dylanove experimenty s drogami v druhej polovici šesťdesiatych rokov. K filmu vyšiel aj skvelý soundtrack.
Rolling Thunder Revue: Martin Scorsese na turné s Bobem Dylanem (Netflix)
Film zložený z fiktívnych aj dokumentárnych materiálov, pokrýva koncertné turné Boba Dylana s názvom Rolling Thunder Revue z roku 1975.
Je to druhý film Martina Scorseseho o Dylanovi po filme No Direction Home. Prevažná časť filmu Rolling Thunder Revue tvoria úryvky z Dylanovho filmu Renaldo a Clara (1978). Vo filme sú dobové rozhovory s Joan Baez, Samom Shepardom, Ronee Blakley , Ramblin' Jack Elliottom , Rogerom McGuinnom, ako aj archívne rozhovory so Scarlet Riverou a Allenom Ginsbergom.
Rolling Thunder Revue nerozlišuje medzi fiktívnymi a faktickými príbehmi a dokonca aj samotný Dylan sa vo svojich rozhovoroch odvoláva na fiktívne postavy, pričom divákom umožňuje hádať, ktoré časti filmu sú autentické a ktoré sú vymyslené.
na počúvanie:
Pelican – Flickering Resonance
Pelican sa vracajú so svojím siedmym štúdiovým albumom Flickering Resonance , ich prvým po šiestich rokoch,na ktorom čerpajú z koreňov rôznych subžánrov od punku po emo, a tieto vplyvy vkladajú do svojho rozsiahleho post-rockového étosu.
The Cure: Mixes Of A Lost World
Už sme avizovali, že 13. júna vyjde limitovaná edícia 24 remixov skladieb The Cure z ich posledného albumu A Lost World od napr. Mogwai, Twilight Sad, Orbital, či China Morena, ktorého remix skladby Warsong bol prvou ukážkou. The Cure teraz predstavili ďalší remix – skladbu Endsong od Orbital.
I'm Not There (soundtrack)
Soundtrack k filmu Bezo mňa: Šesť tvárí Boba Dylana je vyskladaný z coverov Dylanových skladieb od Sonic Youth, Marka Lanegana, Eddieho Veddera, Charlotte Gainsbourg, Toma Verlaina, Sufjana Stevensa, či Glena Hansarda a Markéty Irglovej a mnohých ďalších. Obsahuje iba jednu nahrávku od samotného Dylana – jeho doteraz nevydanú nahrávku titulnej piesne „I'm Not There“
Bob Dylan: Shadow Kingdom (DVD)
Na začiatku bol noir koncertný film (2021), efektne nasnímaný v malom zadymenom bare, Dylan spievajúci takmer v úplnom šere v sprievode (opäť) akustickej gitary, kapela za ním sú iba tiene, podivné osadenstvo, ktoré si kapelu ani nevšíma.
…a v roku 2023 vyšiel rovnomenný album, ktorý je štúdiovou nahrávkou koncertu. Známe songy Dylan opäť pretvára do niečoho nového, tentoraz komornejšieho, no často drsnejšieho, v duchu miesta kde sa koncert odohral. Dylan si na tento koncert postavil novú kapelu s hráčmi ako A. Burke, B. Meek, či J. Cowan, na albume potom hosťuje napr. T-Bone Burnett. A čo sa týka Dylanovho spevu tak iba stručný citát z recenzie v Rolling Stone – “jeho frázovanie neustále nachádza nové uhly textov.”
na čítanie:
Kristina Klímová, Radek Touš: Žena - kůže - tíseň - zlost
Ženská poézia undergroundu nie je jednoliata a už vôbec nie programová. Vyznačuje sa silnou diverzitou, a hoci často spracováva podobné témy a motívy, svoje inšpirácie nachádza v blues, modlitbe aj estetike škaredosti.
Najvlastnejším spoločným rysom textov zostáva ženský pohľad na vec, založený na osobných skúsenostiach poetiek - mileniek, matiek, upratovačiek, exulantiek, ale predovšetkým príslušníčok undergroundového spoločenstva. Predložená antológia prináša tvorbu známych aj pozabudnutých poetiek, ako ju zachytila samizdatová produkcia normalizačných rokov. Medzi vybranými básňami sú neznáme i emblematické texty jedenástich autoriek: Nadeždy Plíškovej, Věry Jirousovej, Jiřiny Zemanovej, Ivanky Hyblerovej, Dáši Vokaté, Michaely Takej, Markéty Hrbkovej, Anny Wágnerovej, Lenky Marečkovej, Michaely Nemcovej Antalíkovej, Anny Lemonovej. Antológiu dopĺňajú dobové fotografie, kritický aparát a odborná štúdia.
Elisabeth Youngová-Bruehlová: Hannah Arendtová. Z lásky k světu
Biografia Hannah Arendtovej. Autorka je niekdajšia - a jediná - doktorandka Arendtovej v New Yorku. Pri písaní vychádzala nielen z literárnej pozostalosti Arendtovej, ale aj zo svojej osobnej skúsenosti so svojou učiteľkou a priateľkou až rozhovorov s - dnes už napospol nežijúcimi - pamätníkmi: jej priateľmi, kolegami, vydavateľmi či rodinnými príslušníkmi.
Zásadné, ucelené dielo predstavujúce jej život a spisy.
Tomáš Berka, Laco Teren: Backstage
Scénograf, grafický dizajnér, filmový architekt, rockový hudobník a autor viacerých publikácií Tomáš Berka prichádza s novou knihou. Tentoraz v nej čitateľom ponúka svoje spomienky na osobnosti bratislavskej kultúrnej scény a ďalších výnimočných ľudí, s ktorými ho spája priateľstvo, rodinné či pracovné vzťahy a najmä spoločné, neraz bizarné zážitky zo zákulisia nakrúcania filmov, príprav divadelných inscenácií, z koncertov alebo nahrávania hudobných albumov. Texty venované režisérom, kameramanom, hudobníkom, výtvarníkom či architektom dopĺňajú a odľahčujú zábavné príbehy z Berkovho detstva a mladosti v Bratislave, krátke zamyslenia na rozličné témy a vtipné bonmoty jeho známych. Knihu dotvárajú originálne ilustrácie Laca Terena.
V bratislavskom Artfore obaja knihu nielen predstavili, ale aj podpísali niekoľko výtlačkov, takže možno budete mať šťastie aj na knihu s autogramami.
Bob Dylan: Filosofie moderní písně
Dylanových 66 esejí je zaujímavým súborom textov, v ktorých sa vracia k svojim obľúbeným hudobníkom a ich skladbám. Od Raya Charlesa, cez Ninu Simone až po The Clash. Písané s nadhľadom, ale najmä s veľkou skúsenosťou a vhľadom. Napokon kto ak nie Dylan? Dylan analyzuje piesňové texty, pridáva postrehy a pomenúva rôzne pasce piesňového textu. Naša bluesová legenda Jožo Barina stále opakoval, že všetko vzišlo z blues a Dylan mu prikyvuje keď píše napr. o tom ako bluegrass súvisí s heavy metalom.