Jiří Bartoška podľahol rakovine, ktorá ho zožierala niekoľko rokov. Nesťažoval sa, neopúšťal sa, naopak – usmieval sa a tvrdo pracoval až do konca.
Bartoškova filmografia je taká impozantná, že si každý môže „vybrať toho svojho“. Vždy ho obklopovala charizma a nevtieravá elegancia, v civile spojená so skromnosťou a pokorou.
jiří Bartoška herectvo miloval a miloval tých, ktorých hral, až sa akoby stal svojimi postavami, pričom však zostal sám sebou: to je mágia, ktorou disponujú tí najlepší. Na nasledujúcich stranách na neho spomíname s ľuďmi, ktorí majú o ňom čo povedať.
Ako človek spoluvytváral dobu – nielen svojimi nesmrteľnými rolami, ale po 30 rokov ako prezident Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch, z ktorého urobil áčkový festival, akých je na svete do 20.
„Jirko Bartoška bol, samozrejme, veľmi príťažlivý muž,“ spomína Magda Vášáryová, ktorá s ním spolupracovala ako herečka (hlavne vo filmoch Južná pošta a Tichá radosť) a neskôr aj pri svojich nehereckých aktivitách. „Mal podmanivý hlas, trošku prefajčený, lebo však ja som ho, tuším, bez cigarety ani nevidela. Ale oveľa dôležitejšie je, že to bol veľký charakter, to sa už málokedy vidí. Jirko nikdy nemachroval, bol prirodzený, vždy dosť unavený, pretože veľmi veľa pracoval.
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
