do galérie:
neviditeľné mestá Itala Calvina: Daniela Olejníková a Palo Bálik
Spisovateľ, filozof, literárny kritik a prekladateľ Italo Calvino patril medzi najvýraznejšie osobnosti talianskej kultúry dvadsiateho storočia. Jeho kniha Neviditeľné mestá vyšla v Taliansku v roku 1972 a zaradila sa medzi klasiku. V roku 2016 po nej siahlo vydavateľstvo Artforum a v preklade Stanislava Valla, s ilustráciami Daniely Olejníkovej a v grafickom spracovaní Pala Bálika pripravilo nielen literárny, ale aj grafický a typografický klenot. Výstava ilustrácií v netradičnom prevedení vzdáva hold Italovi Calvinovi a poukazuje na tvorbu výnimočného umeleckého tandemu Olejníková – Bálik, ktorí sú okrem iného držiteľmi hlavnej ceny BolognaRagazzi Awards 2024. Výstava sa koná v rámci 18. ročníka Talianskeho festivalu na Slovensku Dolce Vitaj.
kde: Výstavná sála Univerzitnej knižnice, Michalská 1, Bratislava
kedy: po – ne, 10:00 – 18:00
live in Revolver Revue Style
Výstava evokuje štyri dekády života s časopisom Revolver Revue, v špecifickom priestore je možné vidieť nielen všetky samizdatové aj nesamizdatové čísla Revolver Revue a jej Kritické Prílohy, ale aj zväzky paralelnej knižnej Edice RR. Vystavené sú aj viaceré predmety a artefakty, napr. písací stroj Jáchyma Topola, ktorý používal aj jeho brat a otec, palica F. X. Šaldy, komiks Pavla Reisenauera Neštěstí na Klamovce a rad výtvarných prác úzko spätých s Revolver Revue - ich autormi sú napríklad Jiří Kolář, Pavel Brázda, Viktor Karlík, Filip Topoľ, Věra Nováková, Pavel Reisenauer, Naděžda Plíšková, Viktor Pivovarov, Ondrej Přibyl, Hanes Reegen, Karel Nepraš, Gabina Fárová, Anežka Hájková, Ivan Sobotka, Ivan Sobotka, Říčanová, Alén Diviš, František Štorm, Dagmar Urbánková, Ondrej Nemec, Jaroslav Rotbauer, Libor Fára, Ivan Lutterer, Jaroslav Herbst, Michal Tehlář, Karel Cudlín, Viktor Kolář, Chrudoš Valoušek a ďalšie. Súčasťou expozície je aj projekcia a tiež vysielanie Rádia Revolver Jána Foukala a Alberta Romanuttiho. Výstava nemá ambíciu podrobne mapovať dlhú a bohatú históriu RR – do štyroch dekád života s Revolver Revue nazerá prostredníctvom vybraných pohľadov a zastavení.
kde: Muzeum literatury, Pelléova 44/22, Praha
kedy: každý deň okrem pondelka 10:00 - 18:00
damien Hirst: Drawings
Damien Hirst je jedným z najvýznamnejších umelcov súčasnosti, ktorý získal medzinárodné uznanie za svoje maľby, sochy a inštalácie. Menej známe sú však kresby britského umelca, ktoré teraz Albertina Modern po prvýkrát predstaví v múzejnom prostredí. Táto výstava ponúka fascinujúci pohľad na Hirstove tvorivé procesy, počnúc kresbami a náčrtmi vytvorenými od 80. rokov 20. storočia. Tieto obrazy, z ktorých mnohé vznikli ako príprava na jeho priekopnícke diela, budú vystavené spolu s výberom súvisiacich sôch a obrazov. Vrcholom výstavy je Hirstov ambiciózny projekt Poklady z vraku lode Neuveriteľné , ktorý stiera hranicu medzi realitou a fikciou a zároveň spochybňuje dôveryhodnosť umenia a historických naratívov. Výstava obsahuje kolekciu kresieb z tohto projektu, ktoré využívajú vizuálny jazyk klasických štúdií a archeologickej dokumentácie. Vystavená je i Hirstova inštalácia s názvom Making Beautiful Drawings z roku 1994, kresliaci stroj, ktorý vytvára umelecké diela pomocou rotujúceho disku, na ktorý sa nanášajú farby, tiež rôzne kresby robené metódou Spin Drawing, z ktorých niektoré boli vytvorené pomocou tohto kresliaceho stroja. Popri kresbách výstava prezentuje aj výber sochárskych diel z Hirstovych najznámejších sérií vrátane Prírodnej histórie a Pokladov z vraku lode Unbelievable, čím sa jeho tvorba v rôznych médiách ďalej prezentuje v kontexte.
kde: Albertina Modern, Karlsplatz 5, Viedeň
kedy: denne 10.00 - 18.00
zelené Perly – Celý príbeh Baby z lesa
Kniha Leny Jakubčákovej Baba z lesa vyšla pred dvoma rokmi a stala sa jednou z knižných udalostí. Na obálke knihy sa dočítame: Baba z lesa je o pevnosti človeka. O tom, ako odoláva rôznym skúškam a vzdoruje v nerovných súbojoch. A je aj o tom, že modlitba v teplákoch uprostred záhrady je niekedy úprimnejšia ako v skvostných katedrálach. Kniha získala niekoľko cien a sprevádzalo ju viacero výstav. Výstava ponúka doteraz nevystavené fotografie a ukazuje tak „celý príbeh“. Prečítajte si rozhovor s Lenou Jakubčákovou o knihe Baba z lesa.
kde: Galéria Nadácie Slovak press photo, Zichyho palác, Ventúrska 9, Bratislava
kedy: ut - št: 13.00 - 17.00 (vo štvrtok do 18.00, každá prvá a posledná sobota v mesiaci: 13.00 - 18.00
do divadla:
postfaktótum
Groteskná mozaika postfaktuálnej doby. Divadlo Stoka v inscenácii opäť ponúka nekompromisný pohľad na svet, v ktorom fakty ustupujú emóciám, absurdita sa stáva normou a pravda je otázkou uhla pohľadu.
V groteskných, prevažne nonverbálnych obrazoch sledujú diváci/čky karikatúru každodenných situácií – od hostí v luxusnej reštaurácii až po pacientov v čakárni – kde sa nevšímavosť, manipulácia a pokrivené vzťahy miešajú s cynickým humorom a krutou iróniou.
Zem je plochá, Fínsko neexistuje. Pravda nie je podstatná. Päť hercov sa pohybuje po nejasnom obraze, v neurčitých vzťahoch, miestami ich postavy celkom zanikajú. Sme v kaviarni, v autobuse, ale aj v ničom, v dymovej clone. Utrpenie z dostatku. Hercova akcia zaniká v tme a nezmyselnosti. Zmyselnosť je hmatateľnejšia. Slovo nič nevysvetľuje.
Scenár vznikol metódou kolektívnej tvorby od 11. októbra do 7. decembra 2017. Réžia: Blaho Uhlár
kde: Divadlo Stoka
kedy: 11. 5. o 19:30
manifest
Autorský projekt Manifest je o dospievajúcich mladých ľuďoch, ktorí sa čoraz viac ocitajú v izolácii a sú vystavení samote. Zároveň majú prirodzenú potrebu identifikovať sa, túžia niekam patriť a táto túžba ich môže viesť k radikalizácii a extrémnym činom. V našom okolí sa v poslednom období čoraz častejšie skloňujú pojmy ako radikalizácia či extrémizmus. Vzrastá fenomén mladých ľudí – osamelých strelcov – ktorí majú potrebu prevziať zodpovednosť do vlastných rúk a páchať násilné trestné činy. Za každým príbehom cítiť veľkú osamelosť a zlý psychický stav mladých. Potrebujú sa začleniť do nejakej komunity, a potom často prepadnú demagógii extrémistických skupín. Východiskovými zdrojmi pre text inscenácie boli autentické manifesty či denníky radikálov a eseje, úvahy či citácie zo slovenských výskumov, ktorých autormi sú mladí ľudia, tínedžeri vo veku do 21 rokov. Texty vybrané do inscenácie na jednej strane zastupujú radikálnu myšlienkovú vetvu rovnako aj tú umiernenú, ktorú vo svojich prácach vyjadrili slovenské študentky a študenti.
Po predstavení bude nasledovať diskusia - dramaturgička Daniela Brezániová privíta psychológa a riaditeľa o. z. IPčko Mareka Madra, s ktorým sa budú rozprávať nielen o radikalizácií a nástrahách internetu, ale aj o duševnom zdraví mladých a o pomoci ľuďom v kríze.
kde: Mestské divadlo Žilina
kedy: 10. 5. o 19.00 - DERNIÉRA!
sága rodu Marxů
Na začiatku bol medzinárodne úspešný rovnomenný román španielskeho spisovateľa Juana Goytisola z roku 1993. Goytisolo predkladá čitateľovi hneď niekoľko veľkých tém, ako je napr. rozpad východného bloku, ktorý Marx s rodinou sleduje v televízii, rovnako ako fetišizáciu svojho učenia. V prvej časti románu sa autor zaoberá hľadaním príčin, prečo boli Marxove tézy neúspešné. Objavuje sa tu napr. postava anarchistu M. Bakunina, ktorý oblečený v kostýme klauna zosmiešňuje Marxa počas ciest londýnskym metrom. Goytisolo prekračuje hranice fikcie a vytvára román v románe, až dospieva k úvahám o nemožnosti pravdivého portrétu akejkoľvek historickej osobnosti. Pochybnosti vedú až k momentu, kedy sa autor stretáva priamo s Marxom, aby celé stretnutie obratom spochybnil. Spisovateľovi sa nijako nedarí nájsť zásadný zlom v chápaní Marxovho diela ani Marxa samotného. Líniu smerovania globalizovanej spoločnosti v 21. storočí necháva Goytisolo otvorenú. Divadlo Husa na provázku siahlo po tomto vtipnom, miestami až surreálnom texte a v rovnomennej inscenácii vracajú Marxa do našej prítomnosti.
Vypočujte si rozhovor s dramaturgom inscenácie, umeleckým šéfom divadla Martinom Sládečkom.
kde: Divadlo Husa na provázku, Brno
kedy: 11. 5. o 17.00
do kina:
s láskou, Vaša Hilde
Režisér Andreas Dresen pripomína takmer zabudnutý príbeh Hilde Coppi - členky protinacistického odboja a odvážnej ženy, ktorá ani s tieňom smrti za chrbtom nikdy nestráca vieru v budúcnosť. Snímka je nielen portrétom lásky v rôznych podobách, ale aj mrazivým svedectvom o odvahe a ľudskosti v jednej z najtemnejších kapitol dejín. Berlín, 1942. Pre Hilde to bolo najkrajšie leto - bola bláznivo zamilovaná do Hansa a radostne tehotná. Uprostred vášne však číha veľké nebezpečenstvo. Hans sa pridá k protinacistickému odboju so skupinou mladých ľudí, ktorým sa neskôr začne hovoriť ""Červený orchester"". Napriek obrovskému riziku sa Hilde rozhodne zapojiť tiež, ale zatkne ju gestapo a porodí svojho syna vo väzení. V krehkej rovnováhe medzi radostným materstvom a mrazivou realitou väzenia sa Hilde snaží uchovať si nádej. Hoci vie, že každý ďalší deň môže byť jej posledným.
S láskou, Vaša Hilde vychádza zo skutočného príbehu Hilde a Hansa Coppiovcov, členov komunistickej odbojovej skupiny „Červený orchester“, pôsobiacej v rokoch 1938 až 1942. Hoci ich aktivity predstavovali len malé čriepky mozaiky protinacistických činov, ich skutky boli neprimerane tvrdo potrestané a neprávom zabudnuté.
škola bez stien
Väčšina správ z Ukrajiny sa sústreďuje na vojenské boje, humanitárnu krízu a medzinárodné vzťahy. Menej sa však hovorí o ideológii, ktorá stojí za touto inváziou, a o úlohe vzdelávania v tomto konflikte.
Film Stefana Di Pietra sa zaoberá súčasným stavom školského systému a historickými reformami, ktoré sa odohrávajú v čase vojny. Sledovaním mikropostáv odvážnych učiteľov a hlbokou analýzou vzdelávacieho systému autoritami, akademikmi a neziskovkami, sa film ponára do temných zákutí vzdelávacieho boja. Zneužívanie histórie zo strany Putina, zavedenie jednotnej učebnice dejepisu a systematické útoky na vzdelávanie sú výsledkom starej stratégie, ktorá má svoje korene v časoch cárov. Ruská armáda cielene ničí ukrajinské vzdelávacie inštitúcie a štátne orgány popierajú ukrajinskú identitu a právo existovať ako národ. Tieto činy sú motivované vedomím, že vzdelávanie je mocná zbraň, ktorú používajú na to, aby vnucovali svoje pohľady minulým, súčasným i budúcim generáciám. No odolnosť Ukrajincov ukazuje, čo môže národ dosiahnuť, keď je spojený v úsilí zmeniť svoj osud.
becoming Led Zeppelin
Filmová odysea Bernarda MacMahona, plná doteraz nezverejnených záberov, vystúpení a hudby, mapuje tvorivý, hudobný a osobný príbeh vzniku Led Zeppelin. Film je rozprávaný vlastnými slovami členmi kapely a je vôbec prvou snímkou o Led Zeppelin, ku ktorej dali svoj súhlas.
Dokument sleduje cesty Jimmyho Pagea, Johna Paula Jonesa, Johna Bonhama a Roberta Planta hudobnou scénou 60. rokov. Reflektuje ich stretnutie v lete 1968 a raketový vzostup v roku 1969, ktorý vyvrcholil v roku 1970, keď sa stali svetovou kapelou číslo 1. Mapuje tvorivý, hudobný a osobný príbeh vzniku skupiny.
kde: Kino Nostalgia, Bratislava
kedy: 10. 5. o 18:00
z gauča:
lebo medveď (Voyo)
Medvede, ktoré predtým žili vysoko v horách, sa začínajú približovať k ľudským obydliam na Poľane. Ničia záhrady, útočia na hospodárske zvieratá a ohrozujú bezpečnosť miestnych obyvateľov. Strach a frustrácia rastú – ľudia sa cítia bezmocní kvôli prísnej legislatíve, ktorá zakazuje odstrel medveďov.
Séria sleduje životy rôznorodých postáv, ktoré majú k medveďom blízky vzťah. Vladimíra Fabriciusová, riaditeľka Chránenej krajinnej oblasti Poľana, sa snaží nájsť rovnováhu medzi ochranou prírody a bezpečnosťou jej obyvateľov, pričom čelí politickým tlakom a legislatívnym obmedzeniam. Radovan Haluza, mladý youtuber, chodí do lesa s fotoaparátom na „lov“ medveďov tak často, že zabúda na sny svojej priateľky Nikoly. Zvíťazí láska alebo medvede? Regionálny politik Rudolf Huliak, v tom čase starosta obce Očová, podporuje radikálne riešenia, ako je napríklad ich odstrel. Naopak, ochranár Juraj Lukáč a ekológ Erik Baláž sa snažia situáciu upokojiť vedeckými argumentmi - ale čelia tlaku verejnosti aj politikov, ktorí žiadajú rázne riešenia. Kto je viac, človek alebo medveď? Všetky postavy sa v priebehu série vyrovnávajú so svojimi osobnými aj profesionálnymi dilemami.
Režisér Miro Remo k sérii povedal: „Nechceli sme robiť klasický prírodopisný dokument. Naším zámerom bolo ukázať, ako sa Slováci vedia popasovať s témami, ktoré ich rozdeľujú. Ide o intenzívny ponor do myslenia postáv na oboch stranách konfliktu. V prípade hlavných postáv sledujeme aj vývoj ich motivácií a snažíme sa nájsť dôvody toho, prečo konajú tak, ako konajú. Ideme za hranice bežného rýchleho vnímania tejto témy. V dokumente ideme hlbšie, viac do ľudí a do ich myslenia.“
Do série sa podarilo zachytiť jedinečné momenty, od dramatických stretnutí s medveďmi až po intímne výpovede hlavných protagonistov.
je třeba zabít Sekala (DAFilms)
Lúčime sa s Jiřím Bartoškom (a pripomíname si aj 80. výročie konca 2. sv. vojny filmom Vladimíra Michálka. V lete roku 1943 prichádza do moravskej dediny Lakotice, ktorá leží stranou od vojnového i protektorátneho diania sedliak Jura Baran z Valašska, aby sa tam ukryl pred gestapom. Miestni sa na cudzinca pozerajú s nedôverou, no ešte väčší strach majú zo Sekala. Tento zatrpknutý a krutý nemanželský syn jedného z bohatých statkárov rýchlo pochopil, že z nových pomerov môže profitovať - stačí niekoho udať za zločiny proti Ríši...
na počúvanie:
suzane Vega: Flying with Angels
Suzanne Vega sa po desiatich rokoch vracia s novým, v poradí desiatym štúdiovým albumom. Ako uviedla: „Každá pieseň na albume sa odohráva v atmosfére boja. Boja o prežitie, o možnosť prehovoriť, o dominanciu, o víťazstvo, o útek, o pomoc niekomu inému alebo len o život.“ Je plný energie a politickej naliehavosti (okrem iných napr. v Speakers’ Corner či akustickej elégii Last Train From Mariupol ). Skladba Chambermaid je pre zmenu optimistickou poctou Bobovi Dylanovi, rozhovorom s jej “múzou”, napísaným z perspektívy ženy v jeho piesni I Want You z roku 1965. Skladba Lucinda je aje zas poctou hudobníčke Lucindy Williamsovej. Na albume Suzanne Vega nachádza cestu z chaosu a dystopie k nádeji, ktorú predstavuje kolektívna sila. „Som rada, že nelietam sama,“ spieva.
hedvig Mollestad Trio - Bees In The Bonnet
Živé a zábavné spojenie klasického heavy rocku s progresívnym jazzom a psychedéliou vychádza štyri roky po ich predchádzajúcom albume Ding Dong. You're Dead. Hedvig Mollestad Trio (Ellen Brekken na basgitare a Ivara Loe Bjornstada na bicích) založila Hedvig po tom, čo v roku 2009 na Moldejazz získala ocenenie „Jazzový talent roka“, okem toho je držiteľkou dvoch nórskych cien Grammy. Nahrávanie bolo náročné, keďže veľká časť skomponovanej hudby bola komplikovaná s množstvom malých variácií a dlhých štruktúr. Hedvig zdôrazňuje, že hlavným cieľom tria je vždy baviť sa a zdieľať túto radosť s poslucháčmi. Album Bees In The Bonnet je ďalším dôkazom ich schopností ako autorov ako aj interpretov. V recenzii na norwayrock sa okrem iného píše: „37 minút nákazlivej, ťažkej, progresívnej jazzrockovej fúzie a blaženého priestoru. 37 minút brilantnosti.“
T3 - kultúrny prostriedok je na nábreží Dunaja už iba do konca júna tak si ešte choďte užiť atmosféru miesta na koncerte skupiny
tristwch Y Fenywod
Tristwch Y Fenywod znamená vo welštine „smútok žien“ a trio hudobníčok z Leedsu tento jazyk nevyužíva samoúčelne. Ich hudba znie ako keltská verzia Cocteau Twins v najtemnejšej podobe, keby ešte viac prehĺbili gotické prvky a gitary vymenil za dvojitú citaru. Hypnotickú basu, charakteristickú pre raný post-punk, dopĺňajú rituálne bicie na pomedzí darkwave diska a mystického obradu. Ich avantgardný queer gotický folk, kompletne spievaný vo welštine, je kúzelný a neodolateľný. Evokuje éterickú atmosféru 4AD klasikov ako This Mortal Coil či Dead Can Dance, ale zároveň pôsobí surovo, punkovo a naliehavo. Tristwch Y Fenywod vnímajú svoju hudbu ako transformačný akt – či už ide o vyrovnávanie sa so smútkom, minulosťou alebo dekonštrukciu historických naratívov.
Okrem Tristwch Y Fenywod vystúpi aj Piotr Bednarczyk so svojim sólovým projektom Loufr, ktorý sa pohybuje na prieniku súčasnej hudby, hyperpopu a dekonštruovaných klubových zvukov.
kde: T3 - kultúrny prostriedok, Tyršovo nábrežie, Bratislava
kedy: 11. 5. o 19:30
na čítanie:
édouard Louis: Monique na útěku
„Jednou v noci mi zavolala matka. Řekla mi, že muž, se kterým žije, je opilý a uráží ji. Před pár lety odešla od mého otce, aby unikla domácímu vězení, a nyní byla opět v pasti. Děje se to už dlouho, tajila to přede mnou. Poradil jsem jí, aby okamžitě odešla. Ale kam, bez peněz, bez kvalifikace, bez řidičského průkazu? Jaké možnosti se nabízejí ženě, která celý život jen vychovávala děti a trpěla mužskou brutalitou?“
Édouard Louis v novej knihe nadväzuje na príbeh svojej matky, ktorý začal rozprávať v knižnej eseji Boje a premeny jednej ženy. V texte na pomedzí eseje a prózy rozvíja úvahy o mužskej agresivite, násilí na ženách a znovu dáva hlas tým, ktorí by inak zostali nevypočutí.
miroslav Hlaučo: Letnice
Román ocenený Magnesiou Litera nápadito využíva prvky magického realizmu.
Prejsť po vode suchou nohou, lámať kameň hvízdaním, rozprávať sa s anjelmi a so sochami svätých - to všetko sú pre obyvateľov zapadnutého mestečka Svätý Juraj úplne bežné veci. Na začiatku 20. storočia žijú úplne odtrhnuto od sveta, ale začínajú pomaly tušiť, že sa priblížil čas veľkých technických zázrakov, ktoré nahradia tie ich tradičné. Do mestečka sa vracia miestny rodák Odyseus, považovaný doteraz za mŕtveho. Ako skúsený svetobežník pomáha susedom pripraviť sa na nastávajúce prevratné zmeny. Súčasne súperí s mladším bratom Tomášom o priazeň krásnej a dočasne nemej Júlie, ktorú Tomáš našiel pred pár rokmi polomŕtvu v lese.
Nebývalé vzrušenie prinesie aj správna kontrola z hlavného mesta, pred ktorou treba niektoré veci, vrátane doteraz fungujúcich zázrakov, utajiť. Všetci sa v roku 1904 tešia na skvelé nové storočie, v ktorom bude všetko krásne a šťastné aj bez kúziel. Všetko tak, ako to má byť.
robert H. Lustig: Moderní ruiny
Veľké industriálne kolosy, požierajúce samy seba. Zámky ako z rozprávky Kráska a zviera. Prázdne nemocničné chodby s olúpanou omietkou a čpiacou dezinfekciou. Machom porastené hotely, v ktorých svoj poriadok obnovuje príroda. Prekliate domy, v ktorých nechce nikto žiť. Minulosť všetkých týchto budov je často rovnako temná ako ich budúcnosť. Na takéto tajomné miesta sa teraz môžu pozrieť aj ne-urbexeri. Nechajte prehovoriť fotografie a začítať sa do príbehov tzv. moderných ruín - objektov, ktoré sa pomaly prepadajú do zabudnutia.
nina Jirsíková: Ravensbrück
Kniha vyšla vyšla už v roku 2013, pripomíname ju nielen pri príležitosti 80. výročia konca 2. svetovej vojny, ale aj pre jej unikátonosť. Jirsíkovej spomienky boli vôbec prvou knihou, ktorá sa komplexne zaoberala ženami z Československa veznenými v koncentračnom tábore Ravensbrück. Neďaleko dediny Ravensbrück, 90 km severne od Berlína, vznikol v roku 1939 najväčší nacistický ženský koncentračný tábor na nemeckom území. Tanečnica, choreografka a kostýmová výtvarníčka Nina Jirsíková v ňom prežila niekoľko rokov. K dobe strávenej v Ravensbrücku sa vracala do konca života: venovala mu kapitolu v Spomienkach tanečnice, napísala niekoľko poviedok – a predovšetkým veľmi vvýstižne vystihla „všedný“ život v koncentračnom tábore na viac ako 70 expresívnych kresbách, publikovaných prvýkrát v úplnosti v tejto kresbe. Vypovedajú o hrôzach prežitých v koncentračnom tábore ešte väčšou silou.
PLAN.ART: DROBNOTEXTY / CEZ OKNO
Dvadsať originálnych pôvodných DROBNOTEXTOV píšu na plan.art najlepší z tých, ktorí boli za uplynulé dve dekády nominovaní na slovenskú cenu za pôvodnú prózu Anasoft litera. Témou je CEZ OKNO a po Barbore Hrínovej, Ivane Gibovej, Ballovi a Soni Urikovej ďalší Drobnotext napísala Alena Sabuchová.