ak nerátame obdobie teenagerskej slávy so skupinou The Beatmen, žil skladateľ, spevák, gitarista a filmár Dežo Ursiny v ústraní. Pracoval vo svojom občianskom zamestnaní dramaturga krátkeho filmu a občas vydával vyrovnané, krásne a múdre platne. Iba tí, ktorí ho poznali lepšie vedeli, aký kontroverzný spoločník, vášnivý človek, búrlivý bohém a hľadajúci tvorca sa skrývali pod jeho na prvý pohľad nezúčastnenou maskou. Dežo Ursiny sa stal legendou až po svojej predčasnej smrti. Tak, ako počas života zápasil s ignoranciou a nepochopením, ho dnes objavujú nové generácie.   

the Beatmen a sixties

Bratislava, začiatok 60. rokov: Mierne politické oteplenie umožnilo epidémiu  bigbítového vírusu. Toto „ochorenie“ malo euforické účinky. Mladí ľudia sa stretávali na Korze, spievali, dávali dokopy prvé bigbítové kapely. Dežo Ursiny mal sedemnásť rokov a zopár skúseností s garážovým hraním, keď sa v roku 1964 stal členom skupiny The Beatmen. Tú síce nezaložil, ale veľmi skoro sa prejavil jeho talent, ktorý ho vyniesol do úlohy leadra. Tento hudobný samouk a žiak elektrotechnickej priemyslovky, odbor slaboprúd, mal totiž vzácne vlohy na svieže, chytľavé a netriviálne skladby. Samozrejme, hlavná inšpirácia bola neskrývaná: Beatles.

The Beatmen zapôsobili ako zjavenie a podarilo sa im dobyť aj Prahu. Ovplyvnili dokonca aj vtedy neohrozenú českú jednotku, Olympic. Petr Janda v knihe Čtyri hrají rock (1986) priznal: „My jsme do roku 1965 dělali prakticky jiný repertoár, Volka, Bolka, rokenroly.