do galérie:

rudolf Fila: Fotografie

Po období abstraktnej tvorby začal otec maľovať „telovky“. Predlohou boli väčšinou reprodukcie fotografií a ich fragmenty. Zväčšoval ich do makrorozmerov a počas tvorby podkladu rozmýšľal nad záverečným „ťahom“ – zásahom, ktorý pridal fotopodkladu novú vrstvu a celkový nový zmysel obrazu. Vlastné podklady pre telovky nezachytával fotoaparátom, lebo mal silnú averziu voči technickým a technologickým zariadeniam. 

Odpor k strojčekom prekonal až začiatkom deväťdesiatych rokov, keď dostal od svojej bývalej študentky žijúcej vo Švajčiarsku instantný fotoaparát Polaroid. Po asi deviatich rokoch začal byť náročnejší, potreboval fokusovať, preostrovať, robiť výrezy a iné nástroje fotografa, ktoré už Polaroid nezvládal. Zakúpil si jednoduchý analógový aparát Minolta 70w. Návštevník tejto výstavy má možnosť vidieť instantné fotografie, fotografie z negatívov, „cudzie“ alebo vlastné fotografie so zásahmi, fotografické publikácie so zásahmi, obrazy súvisiace s fotografiami a fotografie súvisiace s obrazmi, artefakty a archív. (z textu kurátora Víta Filu) 

stano Pekár: Konštelácie

Stano Pekár sa vo svojej dokumentaristickej tvorbe priklonil k teórii tzv. „nerozhodujúceho okamihu“. V protiklade k prístupu, ktorý definoval Henri Cartier-Bresson ako „rozhodujúci okamih“, nejde v Pekárových fotografiách o vykreslenie situácie v jej vrcholiacom momente, ale skôr nedramatizované poňatie postáv, „rozplynutie deja“ a zobrazenie viacerých momentov do jednej snímky. Pekár svoj spôsob komponovania fotografického obrazu nazval „totálnou fotografiou“ s tým, že na vizuálnu informáciu sa má využiť maximum plochy fotografie tak, aby jeden záber obsahoval niekoľko ďalších fotografií. Poukázanie na tento princíp je aj ťažiskom výstavy, ktorá sa koná v Múzeu fotografie pri príležitosti 10. výročia jeho založenia. Výstava sa zámerne vyhýba Pekárovým cyklom, ktoré zobrazovali uzavreté komunity, do ktorých sa autor dokázal infiltrovať a zachytiť ich priamo zvnútra – Boxeri, Tanečníci, Klub dôchodcov alebo Ubytovňa. Dôraz je tu kladený na fotografie verejného priestoru, kde sa ocitajú bežní ľudia, náhodní okoloidúci, účastníci slávností (alebo pohrebu), ktorí tu vytvárajú náhodné konštelácie, pre Pekára také fascinujúce. (z textu kurátora Martina Kleibla). Obe výstavy si môžete pozrieť v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave

kedy: ut - ne: 13.00 - 18.00 

hra v umení. Fenomén hry u Dominika Skuteckého a v tvorbe vybraných umelcov 20.-21. storočia

Na výstave v hlavnej úlohe vystupuje pôvabný obraz Dominika Skuteckého, na ktorom si dvaja chlapci – umelcov syn Ferdinand s bratrancom Bartolomejom – na okrúhlom stole v prítmí izby stavajú domček, vežu či zámok z kariet (Zámok z karát, 1890 – 1895, SSG). Môžeme ju vnímať ako výstavu jedného obrazu, s ktorým ostatné vystavené diela od dvadsaťjeden výtvarníkov od 2. polovice 20. storočia po súčasnosť vedú dialóg a rôznymi smermi rozvíjajú témy, ktoré obraz otvára. Výstava pracuje s témou hry ako archetypálnej činnosti, predkladá návrhy vlastných kariet aj ich zapojenie do obrazu ako ready-made (reálny predmet). Prostredníctvom fotodokumentácie prezentuje prejavy akčného a participatívneho umenia, v ktorom hra ako princíp tvorby a prostriedok zapojenia publika získala svoje výsostné postavenie. Vystavuje hravé objekty a detské práce, aj spolupráce detí a dospelých, neobchádza ani rodinné vzťahy a väzby. Prenesie nás do čias detstva a umožní ponoriť sa do hry – fyzickej či mentálnej – ktorá má v každom veku svoj význam a miesto. (z textu kurátorky Daniely Čarnej)

Výstava zahŕňa napr. diela Dezidera Tótha, Júliusa Kollera, Ester Šimerovej-Martinčekovej, Jozefa Jankoviča, Mira Švolíka a ďalších.

kde: Vila Dominika Skuteckého, Horná 107/55, Banská Bystrica

kedy: ut - ne: 10.00 - 17.00 

do divadla:

noc tribádek

Rok 1889. Jedna noc v kodanskom Divadle Dagmar. Najznámejší misogyn dejín svetovej literatúry August Strindberg sa pokúša naštudovať svoju novú hru. Po predošlých neúspechoch a škandáloch má iba jednu možnosť: obsadiť do hlavných rolí manželku Siri von Essen, s ktorou je v rozvodovom konaní, a jej milenku Máriu Davidovú. Pokus o funkčnú divadelnú skúšku a konštruktívny dialóg naráža na vlny nekonečných výčitiek. Permanentnú hrozbu psychického zrútenia strieda deklarovanie mužnosti a sily. Stojí pred nami monštrum, alebo človek hoden súcitu?

Inscenácia Ivana Buraja je parodicko mystickou groteskou s prvkami konšpirácie o súčasnom (neprekonateľnom?) náraze progresívneho a konzervatívneho diskurzu. Text P. O. Enquista je doplnený o citácie z knihy poprednej talianskej feministky Carly Lonzi Pokojne choď, v ktorej v roku 1980 vydala prepisy rozhovorov s partnerom Pietrom Consagrom na konci ich pätnásťročného vzťahu. Meditácia o hlúpom nekonečne. Rituál trápna. Paranoidný realizmus. Peklo, v ktorom každý deň budeme hovoriť to isté. 

kde: HaDivadlo, Poštovská 8d, Brno

kedy: 27. 4. o 17.30 

do kina:

V Kine Lumière - kine Slovenského filmového ústavu pokračuje Týždeň slovenského filmu:

26.4.

15:00 Keď život chutí

17:00 Architektura ČSSR 58-89 

18:00 Ema a smrtihlav 

19:30 MIKI

20:10 Kraťasy roka 2024

27.4.

16:00 Keď život chutí 

17:30 Útek do Budína

17:40 Vlny

19:30 Vojna policajtov

20:10 Spiaci účet 

pink Floyd at Pompeii - MCMLXXII

Film z roku 1972 zachytáva intímne hudobné vystúpenie rockovej kapely Pink Floyd, ktoré sa odohráva bez publika v ruinách starovekého rímskeho amfiteátra v Pompejách. V októbri 1971 tu režisér Adrian Maben, úplne pohltený duchom tohto miesta, natočil záznam živého koncertu, ktorý obsahuje známe skladby ako Echoes, A Saucerful of Secrets a One of These Days. Budete mať možnosť nahliadnuť do zákulisia nahrávania legendárneho albumu The Dark Side of the Moon v legendárnych Abbey Road Studios. Tieto vzácne zábery prinášajú rozhovory režiséra s členmi kapely. či komunikáciu medzi jednotlivými hudobníkmi, zachytávajúc ich spontánny humor. Snímka zároveň ponúka vizuálny zážitok vďaka úchvatným panoramatickým záberom Pompejí, natočeným vo dne aj v noci. Digitálne remasterovaná verzia s audiovizuálnym vylepšením, pričom si však zachováva autentické čaro pôvodného záznamu.

kde: Kino Nostalgia, Bratislava

kedy: 26.4. o 18.00 

konkláve

Po nečakanej smrti milovaného pápeža je kardinál Lawrence poverený dohľadom nad voľbou novej hlavy katolíckej cirkvi. Kardináli z celého sveta sa zhromaždia za zamknutými dverami Sixtínskej kaplnky, aby si spomedzi seba zvolili toho najlepšieho. Horúcich kandidátov je niekoľko, ale kardinál Lawrence postupne odhaľuje isté fakty, ktoré by mohli otriasť samotnými základmi Cirkvi. Od držiteľa Oscara Edwarda Bergera, v hlavnej úlohe s, ako vždy brilantným, Ralphom Fiennesom. A s Isabellou Rossellini. 

z gauča:

príbeh služobníčky, 6. séria  (Max)

Sú tu prvé diely finálnej série dystopického seriálu vychádzajúceho z románu Margaret Atwoodovej, ktorý sa začal vysielať v r. 2017 krátko po prezidentskom období Donalda Trumpa, medzitým došlo k zrušeniu Roe v. Wade, a posledná cesta do Gileádu sa končí počas druhej Trumpovej éry.  Vojna proti Gileadu sa dostáva do svojho záverečného aktu. June Osborne, ktorá začala ako bezmocná služobníčka sa postupne stala ikonou odporu. Stojí na čele povstania, ktoré môže zvrhnúť režim, no za akú cenu?

Posledná séria je tak blízko k realite ako žiadna predchádzajúca, ohrozenie demokracie, náboženský fanatismus, obmädzovanie práv žien a menšín...Seriál sa vracia k pôvodnému tempu aj atmosfér, ktoré posledným sériám trochu chýbali, udalosti sú v pohybe, a podľa Elisabeth Moss: „...šiesta séria bude najmä o tom, že všetky postavy zistia, na koho strane sú a aký je ich ďalší krok.“ 

pasolini  (edisonline)

Biografická dráma o dramatickom sklonku života kontroverzného talianskeho filmára. Rok 1975. Päťdesiatnik Pier Paolo Pasolini práve ukončil nakrúcanie svojho posledného filmu Saló alebo 120 dní Sodomy a prežíva najbúrlivejšie obdobie svojej už tak pohnutej kariéry. Stojí proti nemu dobová verejnosť, filmová kritika i politické elity. Nejde len o šokujúcu otvorenosť tvorby, neskrývanú homosexualitu, celý rad osobných výstrelkov, ale aj o jeho politický aktivizmus. Aj napriek odporu svojich blízkych sa Pasolini chystá na nakrúcanie nového filmu – filmu, ktorý nikdy nedokončí. 

na počúvanie:

little Barrie & Malcolm Catto: Electric War

Electric War spája funk, rock a psychedéliu a opiera sa prakticky len o tri nástroje, dominuje gitara Barrieho Cadogana. Zaujímavá je najmä inštrumentálna skladba „Creaky“, ktorá až strašidelne kombinuje gitarové frázovanie Johna Mayalla s dynamikou Led Zeppelin a špecifickým druhom groove. „Zero Sun“ znie zas ako hosťovanie Jimiho Hendrixa s The Stone Roses. Album spája množstvo hudobných vrcholov z posledných päťdesiatich rokov rock 'n' rollu, soulu a jazzu, no nikdy neznie ako retro. Vplyvy sú jasné, ale kapela ich vo svojich skladbách rozptýli a vytvorí vlastný sound. 

tucker Zimmerman - Music By River Words By Ear

Americký spevák a skladateľ Tucker Zimmerman patrí k nedoceneným folkovým básnikom a v posledných rokoch (po svojej osemdesiatke) sa ale teší opätovnému nárastu záujmu o svoju tvorbu. Aktuálne vychádza nová kolekcia nevydaného materiálu nahraného prevažne v roku 2002 so synom Quanahom. 

....a kto nemôže ísť do kina na Pink Floyd v Pompejách 2. mája vyjde záznam z koncertu aj ako album 

na čítanie:

jonas Mekas: Zápisník z šedesátých let. Texty 1954-2010

Jonas Mekas bol kľúčovou postavou experimentálnej kinematografie a nezávislej umeleckej scény druhej polovice 20. storočia. V takmer 600 stránkovej knihe sledujeme cestu do doby vzniku avantgardnej kultúry, nových umeleckých foriem a provokatívnych spoločenských myšlienok.

Súbor kratších recenzií, kritických reflexií, teoretických úvah a rozhovorov zachytáva zásadné dobové osobnosti i kolektívy a ich tvorbu, napríklad Piera Paola Pasoliniho, Stanleyho Brakhaga, Nam Juna Paika, Susan Sontag, Yoko Ono a Johna Lennona, Andyho Warhola, Living Theatre alebo Allena Ginsberga, a prostredníctvom bohatých archívnych materiálov sprostredkováva jedinečnú atmosféru. S hravosťou, erudíciou i svojbytnou poetikou Mekas pojednáva o fenoménoch rozšíreného filmu, intermediálnej tvorby či nových podobách happeningu a performance. Predstavuje sa nielen ako filmový tvorca, ale predovšetkým ako citlivý a kritický pozorovateľ a komentátor svojej doby. 

josef Kružlík: Conditio humana v pusté zemi

Výklad básne T. S. Eliota The Waste Land s prekladom Petra Onufera.

„Základní problém knihy i její metoda jsou filosofické, když přistupují k Pusté zemi jako k textu, v němž T. S. Eliot hledá přijatelný či alespoň uspokojivý modus bytí ve světě ve smyslu moderního řešení tradiční otázky po conditio humana, čili otázky po základních danostech lidského života, zejména po tom, odkud se bere jeho trudný charakter či lidská bída. Jako základní problém básně se ukazuje tomistická acedia ve smyslu smutku z božského dobra (tristitia de bono divino), který Eliot zdědil v podobě baudelairovské nudy (ennui), z níž se ovšem stal pouhý psychologický či psychopatologický fenomén vyjmutý z původních existenciálních souvislostí. V Pusté zemi je to nicméně acedia v tradičním slova smyslu, která představuje základní conditio humana básně, pochopená jakožto duchovní rozvrat způsobený frustrací z nemožnosti, neschopnosti či obtížnosti vést plnohodnotný duchovní život, který je ovšem těsně provázán s neschopností navázat zdravé vztahy k bližnímu, a to včetně vztahů erotických. V Pusté zemi je pak acedia ukázaná jako nechuť k životu, a to v široké škále svých projevů na mnoha různých rovinách: všude pak páchá nedozírné škody. Eliot nenabízí jednoznačné východisko z této situace, a Pustá země je tak báseň s otevřeným koncem naznačující celou pluralitu možných řešení, která ovšem klade vedle sebe, aniž by poskytla jasné vodítko, které z nich je to správné.“ 

miloš Hroch: Šeptej nahlas 

Český shoegaze (výraz, ktorý vymyslela britská tlač pre novú vlnu nezávislého rocku na začiatku 90. rokov) medzi Východom a Západom. 

Kapely Toyen, Ecstasy of St. Theresa, Here, Naked Souls a Sebastians boli na míle vzdialené od všetkého, čo sa dovtedy v čs hudbe dialo. A britských hudobných publicistov zaujímalo, čo sa v bývalej socialistickej krajine hrá. Toyen tak čoskoro koncertovali v newyorskom klube CBGB, Here alebo Naked Souls rotovali vo vysielaní BBC aj MTV a Ecstasy of St. Theresa bola prvá česká kapela s nahrávacou zmluvou v zahraničnom labeli. České kapely tak spoluvytvárali svetový shoegazeový zvuk a dodali soundtrack rýchlej dobe po zamatovej revolúcii. Reportážny ponor Miloša Hrocha do jednej hudobnej scény čerpá z výpovedí pamätníkov a zavedie čitateľov na počúvacie večery do kulturákov i klubov ako Bunker alebo Rock Café, do vysielacích aj nahrávacích štúdií. Jedinečná story kapiel, ktorých kariéra vyhasla skôr, než stihla skutočne začať, je aj príbehom transformácie a novej slobody.